Klimatické zmeny majú nepopierateľný dopad na život po celom svete. Otepľovanie oceánov, stále častejšie a extrémnejšie výkyvy počasia, ku ktorým intenzívne dochádza aj na Slovensku, sú len niekoľkými z dôkazov zhoršujúcej sa situácie na našej planéte.

Dopady klimatickej zmeny možno pozorovať všade. Aj keď sa mnohé startupy a technologické spoločnosti snažia nájsť riešenie, ako boj s klimatickou zmenou vyrovnať alebo zvrátiť, podľa niektorých odborníkov už môže byť neskoro.

V súvislosti s dopadom klimatických zmien na každodenný život ľudí, ale aj budúcnosť celej planéty, vyvstáva obrovské množstvo otázok. Akým spôsobom je možné postaviť sa za lepšiu budúcnosť planéty na súde?

S advokátom Martinom Provazníkom z kancelárie bpv Braun Partners sme sa porozprávali na tému súdnej ochrany pred následkami klimatických zmien, ktorá je kvôli stále väčším dopadom zhoršujúcej sa klímy čoraz aktuálnejšia.

Kto a ako musí na Slovensku dodržiavať Parížsku dohodu?

Ako je známe, v roku 2015 bola na pôde OSN prijatá Parížska dohoda (oficiálne pomenovaná ako Rámcový dohovor Organizácie Spojených národov o zmene klímy). NR SR súhlasila s touto dohodou, ktorá na Slovensku platí od 4. novembra 2016 a štát je povinný dodržať ju. Nakoľko bola podľa slov Martina Provazníka Parížska dohoda prijatá ako medzinárodná zmluva, má prednosť aj pred slovenskými zákonmi.

Freepik (Úprava redakcie)

Povinnosť dodržať stanovené klimatické ciele má u nás výkonná zložka štátnej moci, ktorá na to môže využiť ministerstvá. Slovensko má 3 zložky štátnej moci – zákonnú (NR SR), výkonnú (vláda SR) a súdnu (súdy SR). Všetky zložky štátu sú pritom povinné rešpektovať zákony a normy. Výkonná moc je potom povinná dodržiavať aj spomenutú Parížsku dohodu.

V rozhovore sa ďalej dozvieš:

• Aký zmysel má súdny proces so štátom pri riešení dopadov klimatických zmien?
• Aké sú najväčšie a najznámejšie spory s vládami kvôli dopadom klímy?
• Ako môže prebiehať súdny spor voči štátu a či môže súd uložiť povinnosť konať podľa svojho rozhodnutia?
• Kto môže žalovať štát kvôli dopadu klimatických zmien?

Aký zmysel má súd so štátom v boji proti klimatickým zmenám?

V prvom rade ide o upriamenie pozornosti na danú problematiku. Zároveň, ak súd zaviaže vládu, či dané ministerstvo, aby konalo, vzniká povinnosť konať podľa rozhodnutia súdu.

Ktoré subjekty, štátne orgány je možné žalovať a akú náhradu škody/riešenie je možné žiadať?

Zastávam názor, že možné je žalovať tie orgány, ktoré majú povinnosť konať a nekonajú. V tomto prípade, t.j. povinnosti vykonávať opatrenia na zníženie emisií CO2 by mala konať vláda SR, respektíve príslušné ministerstvá.

Pixabay

Ako som už vyššie uviedol, vo vzťahu k Vláde SR sú určité právne otázky, s ktorými je potrebné sa osobitne vysporiadať. Klimatickými žalobami sa žalobcovia väčšinou nedomáhajú náhrady škody, ale domáhajú sa toho, aby došlo k náprave.

Ako by taký súdny spor so štátom prebiehal?

Ten, kto má právo podať takúto žalobu (zainteresovaná verejnosť, respektíve osoby, ktorých základné ľudské práva a slobody boli porušené nekonaním správneho orgánu), by museli podať správnu žalobu na súd, v tomto prípade na Krajský súd. Voči rozhodnutiu by bolo možné podať opravný prostriedok na Najvyšší Správny Súd.

Môže výsledok súdu zmeniť spôsob, akým štát pristupuje k plneniu klimatických cieľov a k boju proti klimatickým zmenám?

To záleží od toho, ako rozhodne súd. Ak by súd zaviazal napríklad dané ministerstvá, či Vládu SR, aby vykonali dané úkony, bude do istej miery na týchto inštitúciách, či budú rešpektovať rozhodnutie súd. V prípade, že by rozhodnutie nerešpektovali, je možné súdny rozsudok na plnenie vymáhať cez exekúciu, a to ukladaním pokút. Tie sú ale zas príjmom štátneho rozpočtu.

V konečnom dôsledku bude podstatné, či takéto rozhodnutie súdu bude rešpektované, a to aj vzhľadom na to, že celé konanie je verejné. V prípade, že by takéto rozhodnutie nebolo rešpektované, Slovenská republika by de-facto nebola právny štát.

Aké sú najznámejšie súdne spory kvôli klíme?

Najznámejšie je asi rozhodnutie Urgenda, kde bol zažalovaná Holandská vláda. Holandský Najvyšší súd v roku 2019 potvrdil pôvodné rozhodnutie z roku 2015, v ktorom sa od holandskej vlády požadovalo, aby do roku 2020 splnila cieľ znížiť emisie o 25 % v porovnaní s úrovňou z roku 1990. Súd zároveň potvrdil, že zníženie emisií je pre holandskú vládu nevyhnutné z hľadiska ochrany ľudských práv.

NEPREHLIADNI
Ekoaktivisti jasajú, súd vydal historické rozhodnutie. Ropný gigant musí do konca dekády masívne znížiť emisie o 45 %

Holandská vláda toto rozhodnutie rešpektovala a prijala potrebné opatrenia. Ak hovoríme o Európe, tak obdobné súdne spory boli iniciované aj v Poľsku, Taliansku, Čechách, Rakúsku, Nemecku, Francúzsku, Írsku, či v ďalších európskych krajinách. Taktiež sa súdy zaoberali, či zaoberajú takýmito konania napr. v USA, Brazílii, Mexiku, Nepále, Kanade a ďalších krajinách.

Môžu štát žalovať aj poškodení obyvatelia, ktorí prišli kvôli klimatickým zmenám napríklad o strechu nad hlavou? Teda, či môžu štát žalovať aj bežní obyvatelia, ktorí utrpeli v dôsledku zmien klímy materiálne škody?

Napríklad v Čechách žalujú lesníci vlastniaci lesy, ktorí tvrdia, že zvyšovaním teploty v dôsledku klimatických zmien sa zvyšuje nárast prítomnosti škodcov v lesoch, čo má priamy dopad na ťažbu dreva, nakoľko drevo napadnuté škodcom nemôžu využiť tak, ako zdravé drevo.

V tomto prípade žalobcovia tvrdia, že dochádza k porušovaniu ich vlastníckeho práva a práva podnikať. Tým, že Česká vláda, respektíve príslušné české ministerstvá nekonajú tak, aby znižovali emisie, respektíve priemernú teplotu, nekonajú a poškodzujú žalobcov.

Je možné žiadať od štátu v súdnom procese, aby bol povinný zaistiť udržateľnú budúcnosť pre budúce generácie?

Štát sa k takejto povinnosti de-facto zaviazal v medzinárodných zmluvách. Tento svoj záväzok musí aj naplniť.

Bolo by možné žalovať na súde napríklad Slovensko, pokiaľ by štát neplnil klimatické ciele alebo prekročil emisné limity?

Ako som vyššie uviedol zastávam názor, že žaloba by mala smerovať voči orgánom ktoré si svoje povinnosti neplnia. To by mohli byť niektoré z ministerstiev, prípadne za určitých okolností aj Vláda SR.

Čo by sa dialo v prípade, ak by bol takýto súd so štátom vyhraný? Ako by mal potom štát postupovať?

Zodpovedané vyššie.

Môže súd štátu vôbec niečo nariadiť?

Súd môže nariadiť povinnosť príslušnému správnemu orgánu konať. Daný správny orgán ju má povinnosť vykonať.

Unsplash

A naopak, aký by bol postup, ak by žaloba súd prehrala?

Ak by žaloba nebola úspešná, nemali by žalované strany povinnosť konať.

A čo také nadnárodné spoločnosti? Je ich možné žalovať v prípade, ak má ich činnosť dopad na klímu v konkrétnych krajinách?

Aj takéto konania sú vedené v zahraničí. Väčšinou sa žaluje tam, kde je sídlo danej spoločnosti. Napríklad v Argentíne sa takto bojujú proti výstavbe niektorých tepelných elektrární.

Zaujímavá je ale aj žaloba vedená voči Belgickej národnej banke z dôvodu, že banka nakúpila cenné papiere spoločností, ktoré výrazne vypúšťajú CO2 do ovzdušia. V súdnom konaní sa argumentuje, že Belgická národná banka má povinnosť, tak ako ostatné belgické inštitúcie, znižovať emisie a nie naopak finančne podporovať ich tvorbu.

Čítajte viac z kategórie: Ekológia