Polárna žiara na Jupiteri fascinuje vedcov už dlhšiu dobu, doteraz ju dokázali zachytiť len pomocou pozemného vybavenia a prístrojov na obežnej dráhe Zeme, predovšetkým vďaka Hubblovmu vesmírnemu teleskopu, ktorý ich po prvý raz detegoval už v roku 1994. Kozmická sonda Juno však vnáša do problematiky nové svetlo a odhaľuje pôvod tejto svetelnej „šou“, informuje NASA.

Záhadu objasňuje sonda Juno, Jupiter je intenzívne dynamická planéta

Ranné búrky sa nachádzajú na hranici osvetlenej časti planéty a regiónu ponoreného v tme, pričom pozostávajú z krátkeho, ale intenzívneho zosilnenia a rozšírenia hlavných joviánskych (prídavné meno pre Jupiter, pozn. redakcie) polárnych žiar.

Práve kozmická sonda Juno (Jupiter Near-polar Orbiter) za 1 miliardu dolárov vniesla do problematiky úplne nové svetlo, pretože doterajšie pozorovania pomocou iných sond prebehli z veľkej vzdialenosti a navyše neleteli ponad póly plynného obra. Pozorovania zo Zeme zase videli celé dianie len z boku, pričom väčšina procesu bola skrytá na nočnej strane planéty.

NASA/JPL-Caltech/SwRI/UVS/ULiège/Bonfond

Kým planéta rotuje, tieto búrky sa pomaly blížia k osvetlenému regiónu, kde ich sila a intenzita prudko narastá. Emitujú pritom do vesmíru stovky či až tisícky gigawattov ultrafialového žiarenia a do vrchných vrstiev atmosféry Jupitera uvoľňujú až 10-násobne viac energie, než bežná polárna žiara.

Podobnosť so Zemou vedcov zaskočila

Podľa autora štúdie bola podobnosť s pozemským fenoménom prakticky neprehliadnuteľná. Typ polárnej žiary, známy ako sub-búrka, je výsledkom krátkych rušení v magnetosfére, kvôli čomu je uvoľnené veľké množstvo energie vysoko do ionosféry.

Magnetosféry Jupitera a Zeme sú zásadne odlišné a podobnosť tohto procesu je preto prekvapujúca. Kým na Zemi je magnetosféra riadená solárnym vetrom interagujúcim s magnetickým polom planéty, na Jupiteri je zložená najmä z ionizovaných častíc unikajúcich z vulkanického mesiaca Io.

NASA

NEPREHLIADNI
Po štvrťstoročí sme ju konečne rozlúštili. Získali sme prevratné informácie k záhade Jupitera

Sonda Juno tak prináša dôležité poznatky v štúdiu nielen samotného Jupitera, ale i v chápaní procesov odohrávajúcich sa na Zemi. NASA sa len nedávno rozhodla predĺžiť misiu kozmickej sondy Juno až do roku 2025, vďaka čomu môže priniesť ešte oveľa viac dôležitých informácií a možno i ďalších prekvapení z okolia najväčšej planéty slnečnej sústavy.

Osud Juno však už v minulosti visel na vlásku a NASA ju dokázala zachrániť len spotrebovaním 73 kg paliva počas viac než 10-hodinového spaľovania. Hrozilo totiž vybitie batérií, Juno sa ale musí vyhýbať aj radiačným pásom a skutočne nie je v ľahkej situácii ani dnes.

Sonda Juno pred svojim vynesením do vesmíru v roku 2011. Zdroj: NASA

Predĺženie misie zahŕňa nielen skúmanie Jupitera, ale tiež oblet mnohých dôležitých mesiacov Jupitera ako sú Ganymedes, Europa či Io, a to až na 42 rôznych obežných dráhach. Napriek dôležitým objavom tak sonda svoju púť nevzdáva a je pripravená priniesť mnoho ďalších prekvapení.