Astronómovia prostredníctvom Hubblovho teleskopu, ktorý je vo vesmíre už 30 rokov, nasnímali úchvatné fotografie pozostatkov vzdialenej supernovy, informoval portál Spacetelescope.

Hubblov teleskop napriek svojmu veku neustále dokáže prekvapovať. Tento staručký teleskop sa stal súčasťou niekoľkých prelomových objavov a pomohol astronómom lepšie pochopiť astrofyzikálne zákony. Zachytil tiež úchvatné fotografie „umierajúcich“ hviezd, o ktorých sme informovali v tomto článku.

Tentokrát vedci prostredníctom Hubblovho teleskopu zaznamenali pozostatky po supernove, ktorá explodovala približne pred 10 000 až 20 000 rokmi. Konkrétne vedci zaznamenali v súhvezdí Labuť (Cygnus) iba malú časť vysokotlakovej vlny šíriacej sa rýchlosťou až 350 kilometrov za sekundu.

W. Blair/Leo Shatz/ESA/Hubble/NASA

Pôvodne sa supernova nachádzala vo vzdialenosti približne 2600 svetelných rokov od Zeme, no vplyvom výbuchu a času sa stihli jej pozostatky rozšíriť na vzdialenosť až 60 svetelných rokov od epicentra explózie.

Hviezda, z ktorej sa neskôr stala supernova, bola približne 20-krát hmotnejšia a v súčasnosti jej pozostatky vytvárajú unikátnu štruktúru podobnú „závoju“ označovanú tiež ako Cygnus Loop (Slučka v Labuti)

Závoj vznikol interakciou vymršteného materiálu a medzihviezdneho materiálu s nízkou hustotou, ktorý zmietla tlaková vlna, ktorá na obrázku predstavuje vonkajší okraj tejto štruktúry, informoval web Sciencealert.

Okrem tohto unikátneho záberu vedci prostredníctvom Hubblovho teleskopu zaznamenali aj iné fotografie pozostatkov tejto supernovy. Tie boli nasnímané ešte v roku 1991 a zobrazujú vtedajší stav mohutnej Závojovej hmloviny.

Závojová hmlovina pozostáva z viacerých častí, z čoho azda tie najdôležitejšie, respektíve najvýraznejšie sú „Western Veil“ (Západný závoj), „Witch’s Broom“ (Metla čarodejnice), „Eastern Veil“ (Východný závoj) „Pickering’s Triangle“ (Pickeringov trojuholník).

NASA/JPL-Caltech

V súčasnosti už všetci nadšenci astronómie netrpezlivo čakajú na vypustenie nástupcu Hubblovho teleskopu, ktorým má byť teleskop Jamesa Webba, ktorý je pokladaný za najväčší a najkomplexnejší vesmírny teleskop všetkých čias.

Iba nedávno úspešne absolvoval test softvéru a elektrických systémov ako kompletné observatórium bez pomoci simulátorov. Podľa nového plánu by sa do vesmíru mal dostať už v októbri 2021.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú