Objav slovenských vedcov by mohol svet posunúť bližšie k dosiahnutiu supravodivosti pri izbovej teplote. Potenciálnymi materiálmi je podľa nich kryštál zložený z atómových vrstiev striebra a fluóru, takzvaný fluorid striebornatý (AgF2). Informovala o tom Slovenská technická univerzita (STU). Ak by sa podarilo nájsť materiál s touto schopnosťou, znamenalo by to podľa nej veľký objav napríklad v oblasti vedy, ale aj v medicíny. 

„Supravodič je materiál s výnimočnými elektrickými a magnetickými vlastnosťami. Predstavme si elektrický prúd tečúci supravodivým káblom nekonečne dlho. Kábel sa pritom vôbec nezohrieva, a to sa ním prenáša päťnásobne viac energie ako v obyčajnom elektrickom kábli,“ priblížila Mariana Derzsi z STU.

Doplnila, že medzinárodný tím zložený aj z výskumníkov z Materiálovotechnickej fakulty (MTF) STU, poukázal na to, že materiály tvorené vhodnou kombináciou striebra a fluóru by mohli mať schopnosť dosiahnuť supravodivosť aj pri izbových teplotách.

Mai-Linh Doan/Wikimedia Commons

Tento tím sa podľa nej dlhodobo venuje výskumu materiálov zo striebra a fluóru. Predpokladajú, že by mohli prekonať aj doteraz najväčšiu skupinu supravodivých materiálov, a to keramické supravodiče. STU doplnila, že štúdiu vedcov zverejnil aj prestížny časopis americkej akadémie vied PNAS (Proceedings of the National Academy of Sciences of the United States of America). Vedci z tohto tímu podľa jej slov hľadali nový vrstevnatý materiál, ktorého atómové vrstvy by pripomínali šachovnicu. Atómová šachovnica je charakteristickou štrukturálnou črtou vysokoteplotných keramických supravodičov a je tvorená atómami medi a kyslíka, priblížila.

„Keď ju našli v materiáli vytvorenom zo striebra a fluóru AgF2, zamerali sa na správanie sa elektrónov v nej. Zistili, že sa správajú veľmi podobne ako v supravodivých keramických materiáloch, teda ako malé magnety, ktoré sa extrémne silno priťahujú,“ hovoria podľa Derzsi výsledky vedcov.

Za najväčšie povzbudenie považuje univerzita to, že tieto interakcie sú oveľa silnejšie, ak sa vrstvy ešte viac vyrovnajú, keďže v materiáli AgF2 sú pokrčené. Vedci veria, že pravé takéto obrovské magnetické interakcie vo vrstevnatých materiáloch sú kľúčom k vysokým teplotám supravodivosti. AgF2 je prvý vážny kandidát, v ktorom sa po dopovaní očakáva dosiahnutie vyššej teploty supravodivosti ako v dnes už preslávených keramických supravodičoch, doplnila.

Supravodivosť má v súčasnosti najväčšie využitie v medicíne. Ako príklad uviedla univerzita MRI, teda zobrazovanie magnetickou rezonanciou, ktorá odhaľuje aj malé patologické zmeny v ľudskom organizme bez jeho narušenia. Keďže v súčasnosti vedia vedci zabezpečiť supravodivosť len pri extrémne nízkych teplotách, aj MRI si zatiaľ vyžaduje neustále kryogénne chladenie. Vedci tvrdia, že supravodivosti v súčasnosti stále úplne nerozumejú a nemajú vedeckú teóriu, ktorá by s istotou vedela predpovedať, či bude konkrétny materiál mať túto schopnosť. Pri ich hľadaní sú preto stále odkázaní na metódu pokus-omyl, pričom sa opierajú o podobnosti s už známymi materiálmi.

Čítajte viac z kategórie: Novinky