Zdá sa, že takmer 80-ročné hypotézy, na základe ktorých chápeme rozpínanie, respektíve expanziu vesmíru, nemuseli byť úplne presné. Na expanziu vesmíru by mohli mať vplyv aj čierne diery s jadrami čistej temnej energie.

Táto častica je horúci kandidát na temnú hmotu, dôkaz o jej existencii ležal celý čas pred našimi očami

Odpálili ju z letiaceho Boeingu, unikátny sytém rakety od Virgin Orbit funguje. Na obežnú dráhu vyniesol satelity

ISS dochádza „šťava“. Dostane úplne nové solárne panely. Ako ich namontujú a koľko energie dodajú?

Ako informuje portál Science Alert, nový výskum publikovaný v žurnále The Astrophysical Journal sa zaoberá vplyvom takzvaných generických objektov temnej energie (Generic Objects of Dark Energy – GEODE) na expanziu vesmíru. Existenciu GEODE objektov predpokladá už 55-ročná hypotéza, ktorú v súvislosti z rozširovaním vesmíru zobrali do úvahy vedci Kevin Croker a Joel Weiner.

Staré hypotézy možno nie sú úplne presné

Ako hovorí Croker, 80 rokov sme sa spoliehali na to, že samotné rozpínanie vesmíru nie je ovplyvnené vďaka jeho veľkosti akciami v jeho malých regiónoch. Samotnú expanziu vesmíru popísal rovnicami takmer pred storočím ruský fyzik Alexander Friedmann. Tie zároveň poskytli priestor pre vznik známej Einsteinovej teórie relativity.

Friedmannove rovnice predpokladajú, že hmota existujúca vo vesmíre je viac-menej rovnakého druhu a rovnomerne rozložená. To znamená, že ignorujú rotáciu hviezd a galaxií. Ak by sme použili metaforu, je to akoby sme nezarátali vplyv labutí na hydrodynamiku jazera. Vedci stojaci za výskumom teda uvažujú, čo by sa stalo s priestorom a jeho objektami, ak by sme zmenili doteraz zaužívané predpoklady a zobrali do úvahy viacero premenných.

Dôsledky nie sú triviálne

Vedci po zavedení zmien do predpokladov zistili, že naše labute použité v metafore by v konečnom dôsledku mohli mať nejaký vplyv na hydrodynamiku jazera. Čo je zaujímavejšie, rozšírenie jazera by ovplyvnilo aj to, ako labute plávajú, čím môžu stratiť alebo získať energiu v závislosti od jej druhu. To reálne znamená, že určité javy, ako je napríklad zánik hviezdy, musíme brať do úvahy v súvislosti s rozpínaním sa vesmíru.

V roku 1966 ruský fyzik Erast Gliner uvažoval nad tým, ako by husté miesta v blízkosti Veľkého tresku mohli vyzerať. Ukázalo sa, že by mohlo ísť o čiernu dieru, vo vnútri ktorej by bola akási bublina energie sálajúca von. O pol storočia neskôr prišli fyzici na to, že touto energiou by mohla byť práve temná energia.

Ak teda toto zistenie spojíme s aktuálnym výskumom, tak, po tom, ak sa niekoľko hviezd vo vesmíre po svojom zániku transformuje do spomínaných čiernych dier, resp. takzvaných GEODE objektov namiesto singularity, ich priemerný účinok na rozpínajúci sa priestor bude spôsobený vplyvom temnej energie.

Dvojica vedcov tiež svoj upravený model aplikovala na pozorovanie gravitačných vĺn z čiernej diery. Výsledkom je tvrdenie, že energia  GEODE objektov by sa mala odvíjať v závislosti od rozpínania sa vesmíru.

Sme tak ešte len na začiatku pozorovania GEODE objektov a ich začlenenia do javov v astrofyzike. Aktuálny výskum však tomu môže veľmi pomôcť, a ako hovoria vedci zaň zodpovední, sotva sme začali jemne „škrabať po povrchu“ celého problému. V budúcnosti tak môžu tieto objekty pomôcť vysvetliť mnohé javy vo vesmíre.