Aktualizované 4.9.2025

Astronómovia sledujú nečakaného návštevníka slnečnej sústavy, ktorý nesie označenie 3I/ATLAS. Už pri prvých pozorovaniach bolo jasné, že nejde o bežný objekt. Najnovšie dáta z vesmírneho teleskopu Jamesa Webba odhalili nezvyčajný pomer oxidu uhličitého k vode a zároveň jadro ľadu vystavené intenzívnemu žiareniu. Takéto zloženie sa v prípade komét pozoruje len výnimočne, čo okamžite vyvolalo diskusiu v odbornej komunite.

Harvardský astronóm Avi Loeb, ktorý sa v minulosti netajil odvážnymi hypotézami o mimozemských technológiách, poukazuje na nezvyčajnú dráhu 3I/ATLAS. Objekt sa má priblížiť k Marsu na vzdialenosť približne 2,7 milióna kilometrov, pričom jeho trajektória prechádza aj blízko dráh Venuše a Jupitera. Loeb to nazýva pozoruhodným zladením pohybu, ktoré podľa neho môže naznačovať aj cielené vyslanie objektu do vnútra slnečnej sústavy.

Podľa Loeba ide o výnimočnú šancu využiť sondu Mars Reconnaissance Orbiter a skúmať objekt priamo pri jeho prelete. Či NASA dokáže pripraviť konkrétnu stratégiu včas, zatiaľ nie je jasné. Astronóm však upozorňuje, že už malá zmena rýchlosti na úrovni 10 až 15 kilometrov za sekundu by v septembri 2025 mohla znamenať zrážku objektu s Marsom. V prípade prírodnej kométy by k takejto korekcii nedošlo len na základe úniku častí ľadu, čo podľa Loeba otvára priestor na úvahy o technologickom pôvode.

Ak by sa teda na povrch Marsu dostali fragmenty 3I/ATLAS, mohlo by to byť vnímané ako signál niečoho, čo presahuje prírodné javy. Loeb zároveň vyzýva, aby sa pozornosť sústredila aj na možné menšie objekty, ktoré by mohli byť akýmsi predvojom, no kvôli svojim rozmerom unikajú pozorovaniu zo Zeme.

Nateraz zostáva 3I/ATLAS nejasne definovaným telesom, ktoré sa môže zaradiť medzi netradičné kométy alebo sa stať jedným z najzaujímavejších dôkazov o tom, že v slnečnej sústave nemusíme byť sami. To, čo uvidíme pri jeho prelete popri červenej planéte, môže preto priblížiť odpoveď na otázku, či je vo vesmíre viac, než len náhoda a fyzika.

Pôvodný článok:

Vesmír opäť prekvapil. Astronómovia potvrdili objav vzácneho medzihviezdneho objektu, ktorý letí obrovskou rýchlosťou cez slnečnú sústavu. Kozmický tulák označený ako 3I/Atlas je už tretím známym objektom pochádzajúcim spoza hraníc nášho planetárneho systému. Podľa vedcov ide pravdepodobne o najväčší doteraz objavený svojho druhu.

Pôvodne niesol označenie A11pl3Z, neskôr ho klasifikovali ako kométu. Rozmery sa odhadujú na 10 až 20 kilometrov. Presná veľkosť závisí od zloženia. Ak ide prevažne o ľad, môže byť menší, keďže ľad lepšie odráža svetlo. Prvé pozorovanie zaznamenal 2. júna 2025 americký astronóm David Rankin pomocou systému ATLAS na Havaji, ktorý financuje NASA, informuje SCMP.

Záhadný objekt z cudzieho systému mieri k Slnku

Zvláštnosťou objektu je jeho pôvod mimo slnečnej sústavy aj správanie. Letí rýchlosťou viac než 60 kilometrov za sekundu, čo znamená, že nie je viazaný obežnou dráhou Slnka. Richard Moissl, vedúci planetárnej obrany pri Európskej vesmírnej agentúre, uviedol: „Preletí hlboko cez slnečnú sústavu, len kúsok pod obežnou dráhou Marsu, no s našou planétou sa nestretne.“

Aj keď prelet znie dramaticky, podľa odborníkov nie je dôvod na obavy. Medzihviezdny pútnik prejde okolo bez toho, aby zasiahol akúkoľvek planétu, a potom opäť zmizne v hlbokom vesmíre. Jonathan McDowell z Harvard-Smithsonianovho centra pre astrofyziku vysvetlil, že „fuzzy“ vzhľad objektu naznačuje, že ide pravdepodobne o ľadové teleso, čo je typické pre kométy.

ESO

Vedci predpokladajú, že takéto objekty vznikajú pri formovaní hviezdnych systémov, keď gravitačné sily prechádzajúcich hviezd uvoľnia malé ľadové telesá a vyšlú ich naprieč galaxiou. McDowell dodal: „Tento jeden je len náhodne práve teraz v našej blízkosti.“

Aj keď ide iba o tretí známy medzihviezdny objekt po záhadnom ‘Oumuamua z roku 2017 a kométe 2I/Borisov z roku 2019, vedci predpokladajú, že podobných telies prechádza slnečnou sústavou omnoho viac. Mark Norris z britskej University of Central Lancashire uviedol, že podľa modelov sa v sústave môže súčasne pohybovať až 10-tisíc takýchto objektov. Väčšina z nich je však príliš malá alebo tmavá na pozorovanie.

Norris tiež poznamenal, že nový objekt sa pohybuje „výrazne rýchlejšie ako predchádzajúce extrasolárne objekty“, no momentálne je viditeľný len na južnej pologuli. Dúfa, že budúce zariadenia ako chilský teleskop Vera C. Rubin Observatory by mohli takéto telesá detegovať každý mesiac.

Aj keď nie je realistické poslať k 3I/Atlas prieskumnú sondu, odborníci zdôrazňujú vedeckú hodnotu takýchto stretnutí. Ak by sa na podobnom objekte zistila prítomnosť stavebných prvkov života, ako sú aminokyseliny, poskytlo by to presvedčivý dôkaz, že podmienky vhodné pre život existujú aj v iných hviezdnych systémoch.

3I/Atlas sa bude približovať k Slnku až do konca októbra. Pozorovateľný teleskopmi zostane až do budúceho roka. Astronómovia na celom svete tak majú jedinečnú príležitosť sledovať jedného z najtajomnejších a najvzdialenejších návštevníkov, akých sme kedy zaznamenali.

Čítajte viac z kategórie: Novinky