Pred 252 miliónmi rokov postihlo Zem najničivejšie masové vymieranie v jej histórii. Obrovské sopečné erupcie uvoľnili približne 100 000 miliárd ton oxidu uhličitého do atmosféry, čím spôsobili extrémne narušenie klímy a uhlíkového cyklu. Dôsledkom bolo dramatické globálne otepľovanie, odumieranie oceánov pre nedostatok kyslíka a rozsiahle vymieranie živočíchov. Na tému upozornil portál Phys.

Rastliny ako svedkovia klimatických zmien

Aj keď väčšina zvierat vymrela, mnohé rastliny prežili a ich fosílne záznamy umožnili vedcom rekonštruovať klimatické zmeny tej doby. Podľa novej štúdie publikovanej v časopise Frontiers in Earth Science sa priemerná globálna teplota po týchto udalostiach zvýšila o 10 °C, čo radikálne zmenilo ekosystémy planéty.

„Zatiaľ čo fosílie spórov a peľu z ranného triasu nenaznačujú náhlu a katastrofickú stratu biodiverzity rastlín, morské aj suchozemské živočíchy zažili najzávažnejšie masové vymieranie v dejinách Zeme,“ hlavná autorka štúdie Maura Brunetti z Univerzity v Ženeve.

Vedci analyzovali vývoj ekosystémov v piatich obdobiach pred a po vymieraní na rozhraní perm-trias – Wuchiapingian a Changhsingian (neskorý perm), Induan a Olenekian (ranný trias) a Anisian (stredný trias).

Vytvorili mapu vtedajšej Zeme, porovnali ju s fosílnymi nálezmi rastlín a na základe týchto údajov určili, aké klimatické podmienky v tom čase panovali. Rastlinné spoločenstvá boli rozdelené do šiestich hlavných biomov, ktoré odrážali rozdielne podmienky od vlhkých tropických oblastí až po púštne ekosystémy.

Analýza ukázala, že počas chladnejších období sa v tropických oblastiach nachádzali púšte, zatiaľ čo vyššie zemepisné šírky boli domovom chladných miernych lesov a tundry. Po dramatickom otepľovaní sa však rozloženie vegetácie zmenilo. Mierne pásma sa posunuli bližšie k pólom a v rovníkových oblastiach sa namiesto púští objavili vlhké tropické lesy.

Podobnosť so súčasnou klimatickou krízou

Tento prechod zo studeného na teplý klimatický režim bol sprevádzaný prudkým nárastom globálnej teploty o 10 °C a zintenzívnením vodného cyklu. Tropické oblasti sa premenili na vlhké ekosystémy, zatiaľ čo tundra úplne zmizla.

Pixabay (Úprava redakcie)

„Zmena vegetácie súvisí s klimatickými zlomovými bodmi, ktoré môžu pomôcť pochopiť prechod medzi permom a triasom,“ vysvetľuje Brunetti. Vedci zdôrazňujú, že podobné mechanizmy môžu fungovať aj dnes. Ak bude súčasné zvyšovanie koncentrácie CO₂ pokračovať rovnakým tempom, ľudstvo by mohlo dosiahnuť úroveň emisií z obdobia vymierania na rozhraní perm-trias už za 2 700 rokov, a teda oveľa rýchlejšie, než sa to stalo pred 252 miliónmi rokov.

Hoci je táto štúdia dôležitým krokom k pochopeniu extrémnych klimatických zmien v minulosti, vedci upozorňujú, že je potrebné zhromaždiť viac fosílnych údajov a spresniť modely.

Čítajte viac z kategórie: Novinky