Zmeny pri STK vyvolávajú vášnivé reakcie. Štát kamerový systém obhajuje, iní volajú po ochrane osobných slobôd

Majitelia motorových vozidiel majú povinnosť absolvovať každé 2 roky povinnú technickú kontrolu. Týka sa to vozidiel starších ako 4 roky a v prípade nesplnenia si tejto povinnosti hrozí majiteľovi pokuta až do výšky 330 eur. Len nedávno sme sa dozvedeli novinky, ktoré sa týkajú práve technických či emisných kontrol. Jedna z nich sa však čoskoro pravdepodobne zruší.

Zmeny a zdražovanie

Tento rok si ministerstvo dopravy pripravilo pre motoristov hneď niekoľko noviniek a zmien. Jednou z nich je napríklad otvorenie nových staníc. Ministerstvo vydalo 48 nových rozhodnutí o povolení na zriadenie stacionárnej stanice technickej kontroly nad rámec existujúcej siete. Kontrolné stanice však budú musieť disponovať vlastným materiálno-technickým zabezpečením, vrátane vyškoleného profesionálneho personálu.

Zobraziť celú galériu (4)

Pixabay (Úprava redakcie)

Za negatívum môžeme považovať aj zvýšenie cien za technické kontroly, ktoré sa zastavilo v marci tohto roka. Na túto skutočnosť upozornil denník SME, pričom ďalej uviedol, že ceny si samostatne určujú stanice, ktoré STK prevádzkujú a ministerstvo na ne vplyv nemá. V Bratislave sa tak môžeš stretnúť s cenami od 34 € za STK a od 31 € za EK. V iných slovenských mestách sa ceny líšia a platí, že sú v porovnaní s hlavným mesto o málo nižšie.

Kamery, ktoré prekážajú

Najvýraznejšou zmenou je zavedenie kamerových systémov. Kamery majú podľa ministerstva dopravy zabezpečiť dôkladnejší priebeh kontrol a okrem toho sa zamedzí rôznym pokusom o úplatky priamo na staniciach. Zavedenie opatrení proti korupcii je jedna vec, komfort pre motoristov druhá. Problém je v tom, že čakacia lehota sa aj vďaka týmto opatreniam predĺžila.

Riaditeľ jednej z STK v Banskobystrickom kraji uviedol, že na kontrolu sa čaká aj mesiac a pol. „Momentálne máme termíny plné až do 16. septembra. Niektorí sa objednali už aj na november či december, ale to je zase ešte príliš skoro,“ povedal pre portál Startitup.sk.

Povinnosť nakrúcať videozáznam o priebehu výkonu technickej a emisnej kontroly v staniciach sa nepozdáva poslancom opozičnej strany SaS. Tí navrhujú túto povinnosť zo zákona odstrániť v návrhu zákona o prevádzke vozidiel v cestnej premávke, ktorý predložia na nadchádzajúcej schôdzi NR SR.

Zobraziť celú galériu (4)

Nakrúcanie pracovníkov staníc technických a emisných kontrol pri výkone ich práce považujú poslanci za neakceptovateľný zásah do podnikateľských a osobných slobôd. „Máme za to, že pre výkon kontroly zo strany štátu je postačujúce vykonávať iba fotografické snímky o tom, že vozidlo sa fyzicky na kontrole zúčastnilo,“ konštatujú.

Zároveň dodávajú, že štát má možnosť kedykoľvek a kdekoľvek vykonať inšpekciu výkonu technickej a emisnej kontroly svojimi pracovníkmi. „Nevidíme dôvod, prečo by podnikateľské subjekty mali doplácať na neschopnosť týchto oprávnených subjektov pravidelne vykonávať svoju inšpekčnú činnosť a aby z týchto dôvodov boli ich zamestnanci STK a pracovísk EK nonstop monitorovaní,“ uvádzajú poslanci v dôvodovej správe, ktorú zverejnil napríklad aj portál spravy.pravda.sk.

S kamerami alebo bez nich?

Na jednej strane je zavedenie kamerového systému absolútne logickým krokom. Nalejme si čistého vína. Asi všetkým normálne zmýšľajúcim ľuďom je jasné, že na technických či emisných kontrolách sa vyskytli podvodné situácie, vďaka ktorým kontrolou prešli aj vozidlá, ktoré by nemali na cestách čo hľadať.

Je všeobecne známe, že sa na Slovensko dováža obrovské množstvo jazdených vozidiel, ktoré prichádzajú so stočenými kilometrami, pričom absolútne nespĺňajú emisné kvóty. Tým, že prejdú cez kontroly vďaka úplatkom, sa stávame svedkami toho, že na našich cestách jazdia často „šroty“ znečisťujúce ovzdušie.

Zobraziť celú galériu (4)

Na strane druhej tu máme zasahovanie do osobných slobôd, čo je tiež potrebné riešiť a nemožno pred tým zatvárať oči. Vytváranie videozáznamu na pracovisku sa musí riadiť európskym nariadením o ochrane osobných údajov, známym pod skratkou GDPR, ktoré je účinné od 25.5. 2018.

Ak zamestnávateľ (prevádzkovateľ) využíva na monitorovanie svojich zamestnancov kamerový systém, musí si byť vedomý, že tým dochádza k spracúvaniu osobných údajov zamestnancov. Spracúvaným osobným údajom sa rozumie hlavne snímka schopná identifikovať zamestnanca na kamerovom zázname.

Používanie kamerových systémov na monitorovanie zamestnancov sa vo všeobecnosti naozaj považuje za narušenie ich súkromia. Preto zamestnávateľ musí preukázať, že kamery používa dôvodne, teda na konkrétny účel. Za akceptovateľný účel sa považuje napríklad ochrana verejného poriadku, ochrana zdravia a bezpečnosti zamestnancov, ochrana majetku zamestnávateľa či kontrola plnenia pracovných povinností zamestnancov zo strany zamestnávateľa.

Zákon uvádza, že pokiaľ ide o vyššie uvedené právne tituly, tak zamestnávateľ nepotrebuje na monitorovanie súhlas zamestnancov. Navyše, ak má kamerový systém monitorovať výlučne len zamestnancov, je dôležité, aby bol monitoring v súlade so Zákonníkom práce (§ 13 ods. 4), ktorý ustanovuje pre zamestnávateľa presné podmienky.

Zobraziť celú galériu (4)

Medzi ne patrí napríklad skutočnosť, že o monitorovaní musia všetci zamestnanci vedieť ešte pred samotným začatím monitorovania, monitorovanie musí byť  prerokované so zástupcami zamestnancov (ak pôsobia na pracovisku) a v neposlednom rade zamestnávateľ musí preukázať existenciu vážnych dôvodov na vykonávanie takejto činnosti, uvádza portál podnikajte.sk.

Pokiaľ zamestnávateľ monitoruje aj iné osoby, tak rovnako nie je potrebný ich súhlas, pretože zamestnávateľ môže ich snímky tváre zachytené na kamerovom zázname spracúvať na základe svojho oprávneného záujmu, teda ochrany svojho majetku.

Ak je účelom spracúvania takýchto údajov kontrola dodržiavania pracovných povinností zamestnanca, maximálna doba ich uchovávania by nemala presiahnuť dobu možnosti uloženia sankcie v pracovnom vzťahu za porušenie povinností.

Názor si spraví každý sám

Dozvedeli sme sa, že kamerové systémy boli na staniciach zavedené najmä z toho dôvodu, aby zabránili pokusom o úplatky. Na tom nie je, samozrejme, nič zlé a každý by si možno povedal, že takéto opatrenie určite pozitívne ovplyvní kvalitu kontrol. Musíme sa však pozrieť aj na druhú stranu mince, ktorej sa kamery nepozdávajú, nakoľko zasahujú do osobných slobôd.

Áno, určite nie je nič príjemné, ak celý tvoj pracovný čas sleduje kamera každý krok, ktorý urobíš. Monitorovaniu zamestnancov však nahráva aj zákon, ktorý jasne popisuje situácie, za ktorých je takéto monitorovanie v poriadku, pričom nie je potrebný ani súhlas zamestnancov či ďalších dotknutých osôb.

Zobraziť celú galériu (4)

Jedno je však isté. Korupcia na Slovensku vždy bola, je a, žiaľ, s veľkou pravdepodobnosťou aj bude. Korupcia sa stala akýmsi kultúrnym zvykom, ktorý je v mnohých sférach bežný, no zároveň sa všetci tvárime, že sme sa s ním nikdy nestretli.

Tým, samozrejme, neobhajujem žiadne druhy korupčných konaní, no ak chceme bojovať proti korupcii,  je potrebné začať na miestach, kde sa vyskytuje najčastejšie a v najväčších rozmeroch. V staniciach technickej či emisnej kontroly síce môžu kamery eliminovať určité percento takýchto prípadov, no, pokiaľ sa nájdu jedinci, ktorí chcú systém obísť, spôsob, ako na to, si určite nájdu.

Čítajte viac z kategórie: Novinky