To, či žijeme v simulácií fascinuje nielen fanúšikov hier, sci-fi filmov, ale aj vedcov a filozofov. Téma sa zrejme najviac rozšírila po uvedení filmu Matrix. Pre počítačového vedca z Univerzity v Louisville, Romana Yampolskiyho však nie je otázkou to, či žijeme v simulácií, ale to, ako sa z teoretickej simulácie dostať do tzv. základnej reality. Na tému upozornil portál Popular Mechanics.

Simulovaná realita

Myšlienkou o simulovanej realite sa zaoberal ešte v 17. storočí francúzsky filozof René Descartes. Vedecká obec sa ňou začala zaoberať až po štúdií, ktorú publikoval filozof z Oxfordskej univerzity Nick Bostrom. Načrtol ideu, že je približne 20 % šanca, že žijeme v simulovanej realite vytvorenej na mimozemskom superpočítači.

Na túto zvláštnu teóriu naviazal aj počítačový vedec Yampolskiy, ktorý si kladie otázku, či sa z tejto simulácie môžeme vymaniť. V štúdií sa inšpiroval hackmi a chybami vo videohrách, ale aj filozofickými úvahami o komunikácii s „nadriadenými“ pomocou avatara.

Freepik (Úprava redakcie)

Možný únikový plán

Tak, ako aj hlavný hrdina Matrixu, ktorý nechcel žiť v simulácií, aj Yampolskiy skúma, ako by sa teoreticky dalo uniknúť zo simulácie. Načrtol viaceré teoretické plány úniku, medzi ktoré patrí vytvorenie nevyčísliteľného paradoxu, alebo preťaženie systému napríklad meditáciou miliónov ľudí naraz a následne by vykonávali náhle aktivity, ktorá by umožnila pád systému. Ďalšou možnosťou by bolo využitie Veľkého hadrónového urýchľovača.

Prečo by sme mali chcieť uniknúť zo simulácie?

Yampolskiy sa zaujíma aj o otázku, prečo by sme mali opustiť simuláciu a vstúpiť do „základnej reality“. Podľa neho by to ľudstvu umožnilo získať skutočné poznanie a prekonať obmedzenia simulovanej reality. Otázne je, aké dôsledky by plynuli z možného úteku – možný je reštart systému aj vymazanie pamäte.

Teória o možnej existencie v simulácií sa nám môže zdať bláznivá a mnohí k nej pristupujú skepticky, má však viacero priaznivcov. Jedným z nich je aj Elon Musk, ktorý si tiež myslí, že žijeme v simulácií. Podľa neho je pravdepodobnosť, že žijeme v „základnej realite“ je jedna k miliardám.