V texte boli použité materiály TASR.

Medzinárodná agentúra pre energetiku (IEA) vo svojej najnovšej správe World Energy Outlook 2025 upozorňuje, že napriek rekordnému rastu obnoviteľných zdrojov energie dosahujú aj fosílne palivá historické maximá. Podľa IEA sa globálny dopyt po rope, plyne a uhlí stále zvyšuje, čo ohrozuje naplnenie cieľa Parížskej dohody a udržanie otepľovania pod hranicou 1,5 °C.

Rekordný rast obnoviteľných zdrojov nestačí

IEA so sídlom v Paríži uviedla, že produkcia z obnoviteľných zdrojov energie – vetra, slnka či vody – rástla v roku 2024 už dvadsiaty tretí rok po sebe, pričom tempo rastu bolo rekordné. Zároveň však svet spotreboval viac fosílnych palív než kedykoľvek predtým. Agentúra preto vyzýva vlády, aby diverzifikovali svoje energetické zdroje a posilnili medzinárodnú spoluprácu.

Správa upozorňuje, že globálny dopyt po energii rastie bezprecedentným tempom. Spôsobujú to nielen rozvojové ekonomiky, ale aj prudký nárast spotreby elektriny v dátových centrách, pri využívaní umelej inteligencie a v súvislosti s čoraz častejším používaním klimatizácie v teplejších regiónoch.

Tri scenáre, žiadny pod hranicou 1,5 °C

IEA vo výhľade modeluje tri hlavné scenáre – súčasných politík (CPS), deklarovaných politík (STEPS) a scenár nulových čistých emisií (NZE). V žiadnom z nich sa svetu nepodarí udržať nárast teploty pod hranicou 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnou érou.

V scenári súčasných politík (CPS) sa dopyt po rope a zemnom plyne do roku 2035 zvýši o 16 % a bude ďalej rásť aj po tomto období. Otepľovanie by v roku 2050 presiahlo 2 °C a do konca storočia by sa mohlo vyšplhať až na 2,9 °C.

Unsplash (Úprava redakcie)

V scenári deklarovaných politík (STEPS), ktorý zahŕňa aj zatiaľ neimplementované opatrenia, by dopyt po rope dosiahol svoj vrchol okolo roku 2030 a do roku 2035 by klesol na približne 100 miliónov barelov denne. Otepľovanie by však aj tak prekročilo hranicu 2 °C okolo roku 2060.

Len scenár nulových čistých emisií (NZE) predpokladá stabilizáciu teploty. Otepľovanie by v ňom vrcholilo okolo roku 2050 na 1,65 °C a do roku 2100 by mohlo klesnúť späť pod 1,5 °C. IEA však dodáva, že tento vývoj si vyžaduje bezprecedentné tempo investícií a technologickej transformácie.

Politika a energetika idú proti sebe

Agentúra zároveň analyzovala vplyv politických zmien, najmä možného návratu Donalda Trumpa do Bieleho domu. Podľa odhadov by v takom prípade mali Spojené štáty v roku 2035 o 30 % menej nainštalovanej kapacity obnoviteľných zdrojov než sa predpokladalo v minuloročnom výhľade. Napriek tomu IEA konštatuje, že globálne tempo rozvoja obnoviteľných zdrojov zostáva vysoké a mnohé krajiny zvyšujú svoje klimatické ambície.

Správa vychádza v čase, keď sa svetoví lídri stretávajú na klimatickej konferencii OSN COP30 v brazílskom meste Belém. Trumpova administratíva účasť odmietla, podobne ako v minulosti, keď Spojené štáty odstúpili od Parížskej klimatickej dohody.

Svet má ešte šancu, ale čas sa kráti

IEA v závere správy uvádza, že „stále existuje priestor, ako sa vyhnúť najhorším klimatickým dôsledkom“. Kľúčom má byť urýchlenie prechodu na čisté zdroje energie, posilnenie energetickej efektívnosti a globálna koordinácia. Napriek pozitívnym trendom pri obnoviteľných zdrojoch však varuje, že politická vôľa sa oslabuje a klimatické riziká rastú.

Ak sa nič nezmení, svet podľa agentúry smeruje k storočiu, v ktorom sa globálne teploty stabilne udržia nad úrovňou, ktorá ešte pred dvoma desaťročiami pôsobila ako katastrofický scenár.