Sopky vedia byť ničivejšie, než si bežne pripúšťame. Ich erupcie môžu položiť kľúčovú infraštruktúru na kolená, uzemniť lietadlá na niekoľko dní, zrovnať celé mestá so zemou, narušiť globálnu klímu na celé roky a v extrémnych prípadoch dokonca vyhubiť život na Zemi. Preto je zásadné pochopiť, čo takéto výbuchy spôsobuje. O najnovších poznatkoch v tejto sfére informoval portál Science Alert.

Zaujímavá vrstva horniny

Nový výskum odhaľuje, že k takýmto kataklyzmatickým erupciám môže priamo prispievať niečo, čo sa ukrýva tisíce kilometrov pod našimi nohami. V hlbinách Zeme, v tzv. dolnom plášti, ktorý sa nachádza pod kôrou a plášťom, sídli vrstva horúcej, pevnej horniny. Hoci ju učebnicové schémy často zobrazujú ako hladkú a jednotvárnu, skutočnosť je omnoho drsnejšia. Výskumníci teraz identifikovali dve obrovské kontinentálne štruktúry v tejto vrstve. Nazývajú ich BLOBS (doslova „hrudy“ alebo „zhluky“) a zrejme sa skladajú z iného materiálu než ich okolie.

Tieto zvláštne štruktúry pripomínajú hornaté pohoria a dokážu sa pohybovať, deformovať či narážať do seba podobne ako tektonické platne na povrchu planéty. A práve vďaka výskumu vedkyne Annalise Cucchiarovej z austrálskej University of Wollongong sa teraz ukázalo, že tieto BLOBS majú zásadný vplyv na sopečnú činnosť na Zemi.

Cucchiaro et al., Communications Earth & Environment, 2025

Keď z hĺbky takmer 3000 kilometrov stúpajú kolóny rozžeravenej horniny (tzv. hlbokomantlové prúdy), tie môžu spôsobiť masívne výbuchy sopiek, aké kedysi vyhubili väčšinu života na planéte a stáli za vyhynutím dinosaurov. Výskumný tím teraz potvrdil, že tieto ničivé prúdy vyvierajú práve z oblastí BLOBS. Vedci pracovali s tromi rôznymi dátovými súbormi, ktoré detailne mapujú obrovské sopečné erupcie spred približne 300 miliónov rokov.

„Táto práca zdôrazňuje dôležitosť mantlových prúdov, ktoré fungujú ako ‚magmatické diaľnice‘ smerujúce k povrchu a spôsobujú obrovské výbuchy. Ukazuje tiež, že tieto prúdy sa pohybujú spolu so svojím zdrojom, teda BLOBS,“ vysvetľuje Cucchiaro.

Dynamický systém

Na Zemi existujú dve takéto štruktúry BLOBS – jedna sa nachádza pod africkou polguľou, druhá pod pacifickou. Vedci zatiaľ nevedia s istotou povedať, či sú BLOBS fixné alebo sa pohybujú kvôli konvekcii, ale nový výskum naznačuje, že ide o dynamický systém s priamym dopadom na povrch Zeme.

Simulácie ukázali, že pred miliardou rokov BLOBS vytvárali mantlové prúdy, ktoré pri výstupe často smerovali šikmo, takže erupcie nastávali buď priamo nad BLOBS, alebo veľmi blízko. Tieto miesta sa zhodujú so známymi geologickými záznamami erupcií.

„Použili sme štatistiku na preukázanie toho, že miesta dávnych obrovských erupcií významne korešpondujú s polohou mantlových prúdov predpovedaných našimi modelmi. To je povzbudivé, pretože to naznačuje, že naše simulácie predpovedajú mantlové prúdy na miestach a v časoch, ktoré zodpovedajú geologickému záznamu,“ dopĺňa Cucchiaro spolu s geológom Nicholasom Flamentom v odbornom článku pre The Conversation.

A hoci sopky ničia, zároveň tvoria. Pochopenie ich hlbokých zdrojov môže pomôcť nielen pri predpovediach erupcií, ale aj pri hľadaní drahocenných surovín ako je kimberlit, z ktorého vznikajú diamanty, či vzácne minerály potrebné pre výrobu obnoviteľnej energie.

„Tento výskum otvára dvere k riešeniu dávnej vedeckej záhady – či sú BLOBS pohyblivé alebo stacionárne a aký majú vzťah k obrovským sopečným výbuchom – takže je to skutočne vzrušujúci moment, keď sa tieto tajomstvá konečne začínajú rozplietať,“ uzatvára Flament.

Čítajte viac z kategórie: Novinky