Rok 2020 bol plný nových výziev a zmien. Zmeny sa však netýkali len našich životov, ale aj času ako ho poznáme. Od minulého roka sa totiž Zem otáča o niečo rýchlejšie ako zvyčajne a deň tak už netrvá celých 24 hodín, o téme informoval portál ScienceAlert.

V minulosti sa Zem otáčala oveľa rýchlejšie

Keďže rotácia planéty sa neustále mení, nejde o nič alarmujúce alebo nezvyčajné. Ako píše web IFLScience, pred stovkami miliónov rokov sa Zem točila podstatne rýchlejšie. Výskumy zamerané na štúdium starodávnych koralov totiž naznačujú, že v minulosti sa naša planéta počas jedného svojho obehu okolo Slnka stihla otočiť až 420-krát.

Tieto poznatky o rýchlosti otáčanie sú uložené v starodávnych koraloch, ktoré si počas svojho rastu každý jeden deň ukladali jemnú vrstvu uhličitanu vápenatého, ktorý poslúžil vedcom ako okno do minulosti. Práve vďaka starodávnym koralom vieme, že pred vyše 420 miliónmi rokov sa Zem za rok stihla otočiť až 420-krát, pričom o pár milión rokov neskôr sa otáčala už iba 410-krát.

Na rýchlosť rotácie vplývajú rôzne faktory, ako napríklad atmosférický tlak, oceánske prúdy či pohyb jadra. Rýchlosť rotácie je však najviac ovplyvňovaná Mesiacom, ktorý sa neustále vzďaľuje od našej planéty, výsledkom čoho je práve spomalenie rotácie Zeme.

Pixabay

Správne nastavenie času

Hoci nejde o žiadnu anomáliu, ktorej by sme sa mali obávať, medzinárodným časomeračom, ktorí sú zodpovední za správne nastavenie Koordinovaného svetového času (UTC) minulý rok vykúzlil poriadne vrásky na čele. V prípade, že sa astronomický čas nastavený podľa toho, koľko trvá Zemi vykonať jednu rotáciu, odchýli od UTC o viac ako 0,4 sekundy, časomerači okamžite musia čas na UTC napraviť.

Všetky doterajšie úpravy spočívali v pridaní tzv. „priestupnej sekundy“, a to vždy na konci júna, alebo na konci roka, čím sa zabezpečila synchronizácia atómového času s tým astronomickým.

Vzhľadom na to, že od 60. rokov 20. storočia, teda obdobia, kedy sme pomocou satelitov začali veľmi presne merať rotáciu Zeme, sa rotácia Zeme neustále spomaľovala a priestupná sekunda bola pridávaná v pravidelných intervaloch. Národný ústav pre štandardy a technológie (NIST) uvádza, že od roku 1972 sme v priemere každý rok a pol pridali jednu priestupnú sekundu. K poslednému časovému prírastku podľa dostupných informácií došlo v roku 2016, kedy na Silvestra o 23. hodine 59. minúte a 59. sekunde pribudla ďalšia priestupná sekunda.

Zem sa od minulého roka otáča rýchlejšie

Keďže sa Zem po 50 rokoch jej podrobného sledovania začala poprvýkrát otáčať (pravidelne) rýchlejšie, naskytá sa otázka, či namiesto pridávania sekundy nebude potrebné jednu odobrať. Vyplýva to z faktu, že priemerná dĺžka dňa je 86 400 sekúnd, ale astronomický deň v roku 2021 bude trvať približne o 0,05 milisekundy kratšie. V priebehu roka bude toto skrátenie predstavovať až 19 milisekundové oneskorenie atómového času.

Pixabay

Fyzik Peter Whibberley pre portál The Telegraph uviedol, že v prípade, ak dôjde k ďalšiemu zvyšovaniu rýchlosti rotácie Zeme, bude potrebné vôbec poprvýkrát vykonať negatívnu skokovú zmenu. Jedným dychom však dodáva, že zatiaľ je o tom príliš skoro hovoriť. Fyzik tiež poznamenal, že vo vedeckých kruhoch sa vedú diskusie aj o tom, či nebude lepšie existenciu priestupných sekúnd ukončiť.

K nutnosti uskutočnenia negatívnej sekundy nahráva aj fakt, že v roku 2020 sme zaznamenali najrýchlejší deň, respektíve rotáciu planéty od roku 1960. Doterajší rekord v najkratšom astronomickom dní bol stanovený v roku 2005, kedy 5. júla ukončila Zem svoju rotáciu o 1,0516 milisekundy rýchlejšie ako zvyčajne (86 400 sekúnd).

Minulý rok však bol tento rekord prekonaný až 28-krát. Najkratší deň zo všetkých nastal 19. júla, kedy Zem dokončila svoju rotáciu až o 1,4602 milisekundy skôr. Či však bude skutočne nutné tento rok odobrať jednu sekundu nie je isté, keďže odobratie ani pridanie sekundy zatiaľ nie je naplánované.

Pošli nám TIP na článok



Vesmír a veda