Hlavný výskumný pracovník NASA Goddard Space Flight Center, James Garvin, sa nazdáva, že sme zrejme nesprávne pochopili stopy, ktoré nám tu zanechali niektoré väčšie asteroidy v priebehu posledných miliónov rokov. Ak má pravdu, potom je šanca, že nás zasiahne masívny asteroid, zrejme vyššia, ako sme mysleli.

Na tému upozornil portál ScienceAlert.

Objav nových útvarov

K tomuto záveru Garvin spolu so svojim tímom dospel na základe analýzy satelitných snímok s vysokým rozlíšením, kde sa im podarilo identifikovať niekoľko veľkých prstencov obklopujúcich tri známe dopadové krátery, píše portál Science.

Michael Dennig/Wikimedia

Tieto novoobjavené a sotva viditeľné prstence obklopujúce vonkajšie okraje krátera, vedci považujú za dôkaz toho, že asteroidy, ktoré zasiahli Zem boli zrejme väčšie, než sme si mysleli – skutočným okrajom krátera by mali byť práve prstencové útvary.

Bezpochyby najznámejším je kráterom je kráter Chicxulub, ktorý vznikol pred 100 miliónmi rokov. Ide o 150 kilometrov široký a 20 kilometrov hlboký dopadový kráter nachádzajúci v Mexickom zálive na polostrove Yucatán, ktorý sa považuje za možnú príčinu vyhynutia dinosaurov. Žiaľ, záznamy o tejto udalosti sú pre vedcov čím ďalej tým menej čitateľné.

Aj z tohto dôvodu sa vedci v novej štúdii prezentovanej na konferencii  2023 Lunar and Planetary Science Conference zamerali predovšetkým na udalosti, ktoré sa odohrali v priebehu posledného milióna rokov.

Príkladom môže byť 12 až 14 km veľký kráter Zhaminshin v Kazachstane, ktorý vznikol nárazom astronomického telesa pred zhruba 900 000 rokmi. Ide o posledný známy kráter, ktorý mal potenciál spôsobiť kataklizmatickú udalosť podobnú nukleárnej zime – stav na Zemi, ktorý v celosvetovom meradle zmení klímu. Predkladá sa, že ho vytvorilo astronomické teleso s priemerom 200 až 400 metrov.

Krátery sú zrejme väčšie, ako sme mysleli

Na základe novej štúdie však už aj tak katastrofická udalosť mohla byť ešte rozsiahlejšia, než sme si mysleli a v skutočnosti mohla zanechať kráter s priemerom takmer 30 km. Prepočítané boli aj priemery okrajov troch ďalších veľkých kráterov (Pantasma, Bosumtwi, Iturralde), pričom nové údaje naznačujú, že všetky krátery boli pôvodne dvoj- až trojnásobne väčšie. Napríklad 14,8 km veľký kráter v Nikarague s názvom Pantasma by mal mať v skutočnosti priemer 35,2 km.

MIT/M. Kornmesser/ESO/Úprava redakcie

Uvedené má podľa vedcov obrovský dopad na to, čo sme si doposiaľ mysleli o dopade veľkých asteroidov na Zem. Podľa nového výskumu sa totiž zdá, že obrie vesmírne skaly s priemerom niekoľko kilometrov bombardujú našu planétu omnoho častejšie, ako sa predpokladalo.

Doterajšie zistenia naznačovali, že asteroid s priemerom viac ako 1  km zasiahne našu planétu zhruba raz za 600 000 – 700 000 rokov. Nový výskum však ukázal, že len v priebehu posledného milióna rokov Zem zasiahli celkovo štyri takéto astronomické objekty – a vzhľadom na to, že značná časť našej planéty je pokrytá vodou, vedci sa nazdávajú, že toto číslo môže byť ešte o niečo väčšie.

Na druhej strane, Anna Łosiak z Poľskej akadémie vied pochybuje, že prstencové útvary, ktorý identifikoval Garvin so svojim tímom, sú skutočnými okrajmi kráterov. Priznáva však, že ak by boli, „bolo by to skutočne veľmi desivé, pretože by to znamenalo, že v skutočnosti nerozumieme tomu, čo sa okolo nás deje, a že tam vonku je veľa vesmírnych skál, ktoré môžu doraziť na Zem a spôsobiť neporiadok.“

Taktiež je šanca, že objavené prstence v skutočnosti nič vážne nepredstavujú a ide iba chybu v údajoch. Aby výsledky získali na dôveryhodnosti, bude musieť Garvin spolu so svojim tímom zhromaždiť omnoho viac dôkazov – navštíviť miesta, kde sa nachádzajú prstence.