Aj napriek mnohým skeptikom, ktorí tvrdia, že klimatická zmena neexistuje, vedci sa ňou začali zaoberať už v roku 1933. Otázku: „Mení sa klíma?“ položil americký meteorológ Josef Kincer, čo ho podnietilo skúmať vplyv ľudí na globálnu klímu. Podľa jeho analýzy z rôznych miest vyplynulo, že Zem sa otepľuje. Dôvody vtedy neuviedol, avšak podnietil vedcov na ďalšie skúmanie, ako ľudia ovplyvňujú klímu. O téme informuje portál Science Alert.

Rekordné otepľovanie

Neskôr v roku 1938 britský inžinier Guy Callendar dokázal, za posledných 50 rokov sa teplota zvýšila o 0,3 °C, pričom za hlavnú príčinu označil rastúce koncentrácie oxidu uhličitého v atmosfére v dôsledku spaľovania uhlia. Týmto nadviazal na skoršie teórie o skleníkovom efekte.

Ako uvádza portál The Conversation, ako prvý poukázal na súvis medzi ľudskými aktivitami a globálnym otepľovaním. Dokázal, že teploty na súši sa za posledných päťdesiat rokov zvýšil, a prišiel s teóriou, že ľudia neúmyselne otepľujú planétu spaľovaním fosílnych palív v peciach, továrňach alebo na svojich obľúbených motocykloch.

Dnes máme k dispozícii dáta z tisícok meteorologických staníc, satelitov a lodí. Vieme tak získať komplexný obraz o tom, ako sa klíma mení zo dňa na deň.

Prečo sa Zem otepľuje?

Ako uvádza Ed Hawkins, profesor klimatickej vedy z University of Reading: „Zem je stále teplejšia a rýchlejším tempom.“ Primárnym faktorom, ktorý určuje rýchlosť otepľovania, sú emisie skleníkových plynov. Ako tieto emisie rastú, Zem sa otepľuje rýchlejšie. Aj napriek zníženiu emisií, globálne oteplenie bude pokračovať, avšak nižším tempom. Vedci očakávajú, že globálne teploty sa stabilizujú až vtedy, keď emisie budú nulové.

Od roku 1970 teploty narastajú relatívne rovnomerne tempom približne 0,2 °C za každé desaťročie. Pred týmto obdobím však klíma prechádzala rôznymi výkyvmi. Na oteplenie však vplývajú rôzne faktory a v dôsledku toho sa Zem neotepľuje rovnakým tempom. Kontinenty sa otepľujú rýchlejšie ako oceány a Arktída zaznamenáva až štvornásobne vyššie tempo otepľovania v porovnaní s globálnym priemerom.

Roky 2023 a 2024 patrili k najteplejším v histórii, s teplotami približne o 1,5 °C vyššími ako v predindustriálnom období. Zatiaľ čo prvé zvýšenie teploty o 0,3 °C trvalo celé storočie, za posledných 60 rokov teplota stúpla o 1 °C.

Freepik

Rok 2025 pohľadom vedcov

Vedci očakávajú že rok 2025 by mohol byť chladnejší ako rok 2024, čo by súviselo s nástupom fenoménu La Niña, chladnejšej fázy prirodzeného cyklu El Niño – Južná oscilácia (ENSO).

Hawkins však upozorňuje, že z dlhodobého hľadiska pravdepodobne prekročíme hranicu oteplenia o 1,5 °C už v priebehu nasledujúcich desiatich rokov. „Naše rozhodnutia v najbližších rokoch určia, či dokážeme obmedziť globálne otepľovanie na 1,6 °C alebo 1,7 °C nad predindustriálnou úrovňou, alebo či sa bude Zem naďalej otepľovať, pričom vyššie teploty prinesú vážnejšie dôsledky,“ dodal.