Zem si počas svojho niekoľko miliárd rokov dlhého života prešla rôznymi fázami, od bezduchej pustatiny cez lávové oceány až po ľadový svet, na ktorý svojim spôsobom pamätá aj ľudstvo. Práve premena Zeme na ľadový svet však naďalej spôsobuje vedcom vrásky na čele, keďže k nej nedošlo len raz a snažia sa prísť na to, prečo k takýmto javom vlastne dochádza a aký mechanizmus ich spôsobuje.

Teórií je viacero a tentoraz sa odborníci pozreli aj na jednu o niečo menej pravdepodobnú, i tak ale možnú. V novej štúdii zverejnenej prostredníctvom žurnálu Nature Astronomy vedci uvažujú nad tým, či mohlo spôsobiť dobu ľadovú vystavenie našej planéty chladným medzihviezdnym mračnám pred dvomi až tromi miliónmi rokov.

Zvyčajne sme v bezpečí

Na novej štúdii sa podieľal aj známy teoretický fyzik Avi Loeb, ktorého meno je prevažne skloňované s hľadaním mimozemského života rôznymi spôsobmi. Tentoraz sa ale spolu s kolegami pozrel na možnosť, že naša slnečná sústava narazila na jedno z medzihviezdnych mračien, ktoré sa v našej galaxii nachádzajú a sú 4 až 5-krát hustejšie, než bežné medzihviezdne médium.

V rámci tejto štúdie skúma trojica vedcov možnosť, že naša sústava prešla cez Lokálnu stuhu studených mračien, známa pod skratkou LRCC, v súhvezdí Rys. Počas výskumu bola použitá špičková simulácia heliosféry našej slnečnej sústavy, ktorá poukázala na to, že by takýto proces spôsobil jej zmenšenie len na 0,22 AU. AU je astronomická jednotka, ktorá je približne rovná priemernej vzdialenosti medzi Zemou a Slnkom.

Čítaj viac z kategórie: Vesmír a veda