Odborníci z MIT zistili, že „stabilizujúca spätná väzba“ v 100 000-ročných časových intervaloch dokáže udržovať globálne teploty pod kontrolou. Inak povedané, nový výskum publikovaný v žurnále ScienceAdvances naznačuje, že Zem je schopná regulovať a stabilizovať svoju teplotu v rozsiahlych časových intervaloch, dokonca aj po drastických klimatických zmenách. Na tému upozornil portál ScienceAlert.

Mechanizmus, ktorý ochraňuje život na planéte

Ako upresňuje MIT na svojom webe, táto „stabilizujúca spätná väzba“ je jedným z dôvodov, prečo sa na Zemi zachoval život naprieč miliardami rokov. Hoci existenciu väzby predpovedalo už viacero odborníkov, teraz máme podľa autorov novej štúdie vôbec prvé priame dôkazy o jej existencii.

vhotomax/freepik

Aby ich objavili, skúmali paleoklimatické údaje staré až 66 miliónov rokov, pričom využili matematické modelovanie na určenie toho, či výkyvy priemerných teplôt Zeme môžu byť obmedzené jedným alebo viacerými faktormi.

Analýza týchto údajov potom ukázala, že planéta v sebe ukrýva určitý mechanizmus (spätnú väzbu), ktorý funguje naprieč tisíckami rokov, pričom obnovuje klímu z hraničných teplôt na stabilné teploty v obývateľnom rozsahu.

Odborníci sa nazdávajú, že týmto mechanizmus je zvetrávanie silikátov. Ide teda o geologický proces, pri ktorom veľmi pomalé ale stabilné zvetrávanie silikátových hornín spôsobuje také chemické reakcie, ktoré v konečnom dôsledku vyťahujú oxid uhličitý z atmosféry a presúva ho do oceánskych sedimentov a hornín.

Podľa nich mechanizmus silikátového zvetrávania hrá hlavnú rolu pri regulácií cyklu Zeme, pričom poskytuje geologicky konštantnú silu pri udržiavaní oxidu uhličitého a teda udržuje pod kontrolou aj globálnu teplotu.

„Jedným argumentom je, že potrebujeme nejaký druh stabilizačného mechanizmu na udržanie teplôt vhodných pre život. Z údajov sa však nikdy nepreukázalo, že by takýto mechanizmus kontroloval klímu na Zemi,“ píšu autori.

Hoci doposiaľ neexistovali žiadne priame dôkazy, nový výskum jasne naznačuje, že časové rozsahy teplotných stabilizácií sa zhodujú s časovými intervalmi potrebnými pre zvetrávanie silikátov.

Správnosť týchto tvrdení potvrdili aj fosílie a ľadovcové jadrá, ktoré taktiež ukázali, že spomínané zvetrávanie udržuje globálne teploty vo veľkých časových horizont stále pod kontrolou a v rozsahu teplôt vhodných pre život.

freepik

Mali sme štastie

Výskum tiež ukázal, že bez existencie tohto mechanizmu by planéta prechádzala extrémnymi teplotnými výkyvmi, takže poznať presne, ako tento mechanizmus funguje aj s ohľadom na aktuálnu situáciu a klimatické zmeny, je kriticky dôležité.

NEPREHLIADNI
„Nôž pod krkom“: Musk dostal od NASA ďalšiu miliardu, Starship musí fungovať

Za zmienku ale stojí aj fakt, že na tých najdlhších časových intervaloch, teda intervaloch dlhších ako milión rokov, neboli v údajoch pozorované žiadne prvky stabilizujúcej spätnej väzby. To podľa autorov znamená toľko, že svoju rolu pri udržaní života na planéte zohralo aj šťastie.

Je teda možné, že život na Zemi bude schopný prečkať akúkoľvek škodu, ktorú ľudia spôsobia svojim nerozvážnym správaním, avšak je vysoko pravdepodobné, že návrat do „normálnych“ hodnôt bude trvať dlhšie, ako tu zotrváme my.

Čítajte viac z kategórie: Ekológia