Jej meno je Tylos (WASP-121b), a ide o svet tak horúci, že jeho atmosféra je plná oblakov odparených kovov a na jeho povrchu prší tekuté zafíry a rubíny. Vedcom sa teraz podarilo rekonštruovať trojrozmernú štruktúru tejto búrlivej atmosféry, pričom prekonali nedávno stanovený rekord pre najrýchlejšie vetry a objavili klímu, aká nemá obdobu nielen v našej Slnečnej sústave, ale tiež medzi tisíckami doteraz objavených exoplanét, upozorňuje ScienceAlert.

Mraky plné kovu

Dramatické prúdenie vetra unáša mraky železa a titánu rýchlosťou vyššou, než je rýchlosť rotácie planéty, zatiaľ čo vertikálne cirkulačné prúdy prenášajú energiu hlboko do jej atmosféry.

„Atmosféra tejto planéty sa správa spôsobmi, ktoré spochybňujú naše chápanie počasia – nielen na Zemi, ale aj na iných planétach,“ hovorí astrofyzik Julia Victoria Seidel z Európskeho južného observatória. „Pôsobí to ako niečo zo sci-fi.“

Z takmer 6 000 potvrdených exoplanét v našej Galaxii patrí Tylos medzi tie najviac skúmané. Je to takzvaný „horúci Jupiter“ – planéta veľkosťou podobná našim plynným obrom, ale obiehajúca svoju hviezdu tak blízko, že jej teplota je vyššia ako na niektorých hviezdach.

Tylos patrí medzi prototypy ultra-horúcich Jupiterov. Má približne 1,74-násobok polomeru a 1,16-násobok hmotnosti Jupitera. Svoju hviezdu obehne raz za 30 hodín, pričom jeho rovnovážna teplota dosahuje 2 360 Kelvinov (2 087 °C). Kvôli extrémnej horúčave a gravitačnému pôsobeniu hviezdy jeho atmosféra doslova uniká do vesmíru – planéta sa postupne odparuje.

Horúce Jupitery sú fascinujúce objekty na výskum. Keď prechádzajú pred svojou hviezdou, ich atmosféra absorbuje niektoré vlnové dĺžky svetla, čo umožňuje vedcom určiť chemické zloženie. Predchádzajúce výskumy takto potvrdili prítomnosť rôznych kovov v atmosfére Tylosu.

ESO/M. Kornmesser

Za mnohé môže materská hviezda

Seidel a jej kolegovia využili všetky štyri jednotky Veľkého ďalekohľadu (Very Large Telescope) ESO na detailné skúmanie tejto atmosféry. Po prvý raz tak získali nielen chemické zloženie, ale aj komplexnú štruktúru atmosférických vrstiev.

„Našli sme prekvapivý jav: prúd vetra prenáša materiál okolo rovníka, zatiaľ čo iný prúd v nižších vrstvách presúva plyn z horúcej strany planéty na chladnejšiu,“ vysvetľuje Seidel. „Takéto podnebie sme nikdy predtým na žiadnej planéte nepozorovali. Aj najsilnejšie hurikány v Slnečnej sústave sú oproti tomu pokojné.“

Obežná dráha tejto exoplanéty spôsobuje extrémny teplotný rozdiel medzi dennou a nočnou stranou planéty, čo vedie k vzniku mohutných vetrov dosahujúcich nadzvukové rýchlosti. Vedci zistili, že prúd vetra pokrýva polovicu exoplanéty a zrýchľuje sa smerom k jej nočnej strane.

Ráno bola rýchlosť vetra 13,7 km/s, ale večer už dosahovala takmer dvojnásobok – 26,8 km/s. To je najrýchlejší atmosférický prúd vetra, aký bol kedy zaznamenaný. Teplotný rozdiel medzi ránom a večerom na planéte predstavuje približne 950 Kelvinov, čo naznačuje, že prúd vetra sa počas pohybu ohrieva. V najnižšej vrstve atmosféry vietor unáša železné oblaky rýchlosťou vyššou než je rýchlosť rotácie planéty. Nad nimi sa nachádza vrstva sodíka a ešte vyššie vrstva vodíka, ktorý postupne uniká do vesmíru.

Čítajte viac z kategórie: Novinky