Vedcom sa podarilo namerať extrémne nízku teplotu na vrchole jedného z oblakov tropického búrkového systému. V tomto prípade však ani slovo extrémne nevystihuje právu podstatu zjavu, keďže ide doteraz o vôbec najnižšiu nameranú teplotu búrkového systému. O téme informoval portál BBC.

Družice obiehajúce okolo Zeme sú často vybavené infračervenými senzormi, ktorými meriame jej teplotu a teplotu atmosféry. Pri pozorovaní búrok, tropických cyklónov alebo inej formy silného konvekčného počasia, tieto senzory zaznamenajú veľmi nízku teplotu (pod bodom mrazu), pretože mraky, ktoré tieto búrky tvoria, sú zvyčajne vo vysokej nadmorskej výške.

Oblasť kde sa podarilo zaznamenať rekordne nízku teplotu je označená čiernym krúžkom. Simon Richard, Proud Scott Bachmeier, NOAA

Rekord lámajúca teplota

Teraz sa však dvojici vedcov v štúdii publikovanej v žurnále Geophysical Research Letters podarilo zaznamenať prípad, kedy jeden zo senzorov nameral teplotu, ktorá je podľa dostupných informácií tá najchladnejšia vôbec.

Rekordne nízku teplotu sa podarilo namerať na vrchole silného búrkového mračna v Tichom oceáne prostredníctvom satelitu obiehajúceho okolo Zeme. Zaznamenaná teplota dosahovala úctyhodných -111 °C, čo je o viac než 30 °C chladnejšie, ako sme doteraz namerali pri typických búrkových mrakoch, uvádza na svojom webe Univerzita v Oxforde.

V troposfére, najspodnejšej časti zemskej atmosféry, teplota vzduchu klesá s nadmorskou výškou priemerne o 0,65  °C na 100 m, a keďže búrky a tropické cyklóny môžu siahať až do výšky 18 km (platí pre rovník), teploty tu dosahujú mrazivých -90 °C.

NEPREHLIADNI
ROZHOVOR: Do 30 rokov budeme poznať stovky Zemi podobných planét. Bude to mať len jeden háčik

To, čo sa však podarilo zaznamenať 29. decembra 2018 senzorom VIIRS, nachádzajúceho sa na palube amerického satelitu NOAA-20, nemá obdoby. Pozorovaná búrka bola natoľko silná a energetická, že sa pretlačila z troposféry cez tropopauzu do ďalšej atmosférickej vrstvy, známej ako nižšia stratosféra.

Proces, kedy vrchol búrky prečnieva až do spodnej stratosféry sa nazýva „prestrelenie vrcholu“ (overshooting top). Toto „prestrelenie“ napokon viedlo k tomu, že sa vrchol búrkového mraku natiahol až do výšky 20,5 km a dosiahol teplotu iba -111 °C.

„Táto búrka dosiahla bezprecedentnú teplotu, ktorá posúva hranice toho, čo sú súčasné satelitné snímače schopné merať“ vyhlásil jeden z autorov štúdie, Simon Proud.

Ako ďalej Proud vysvetlil exkluzívne pre portál BBC News, „prestrelenia“ sú pomerne bežne pozorovaným procesom. Za normálnych okolností sa pri „prestrelení“ ochladzuje mrak  o 7 °C na 1 km, v tomto prípade to však bolo až 13 či 14 °C.

Diagram znázorňujúci "prestrelenie vrcholu" búrkovej supercely. NOAA National Severe Storms Laboratory/ Wikimedia

Podľa dostupných informácií, dôležitú rolu tu zohral aj fenomén nazývaný Madden-Julianova oscilácia (MJO). čo je zóna vetra, prichádzajúca z východu rýchlosťou približne 4 až 8 m/s, ktorá ovplyvňuje distribúciu zrážok v týchto oblastiach.

Zaujímavé je tiež zistenie, že frekvencia takýchto superchladných a teda aj nebezpečných  búrok bude v budúcnosti stúpať. Zozbierané dáta totiž ukázali, že za posledné 3 roky sme objavili podobné množstvo superchladných mrakov, ako bolo detegovaných v predchádzajúcich 13 rokoch.

Ide o dôležité zistenie, pretože búrky s chladnejšími mrakmi bývajú extrémnejšie a nebezpečnejšie, keďže dochádza ku krupobitiu, ešte silnejším vetrom alebo frekventovanejším bleskom. Najbližším cieľom teraz bude zistiť, čo tento nárast superchladných mrakov spôsobilo.