Keď rover Perseverance pristál minulý rok na Marse, priniesol so sebou celý rad užitočných nástrojov. Okrem laseru, hlavnej kamery, vrtáku a ďalších vedeckých nástrojov Perseverance nesie i mikrofón. Ten dokonca minulý rok nahral aj pulzujúcu „paľbu“ laseru.

Akustika Marsu

Mikrofón sa nachádza na nástroji SuperCam, nástroj na diaľkový výskum hornín namontovaný na hlavnom stožiari roveru a je využívaný aj na počúvanie zásahov laseru do materiálu. NASA sa podelila v minulosti o tieto zvukové stopy z Marsu s verejnosťou prostredníctvom služby Soundcloud.

Okrem toho sa mikrofón využíva aj na delikátnejšie úlohy. Jednou z nich je monitorovanie okolitých zvukov rovera, či nárazov vetra.

Ako píše portál Phys, analýza prvých nahrávok Marsu pritom odhalili jednu zvláštnu skutočnosť, ktorá bola  celý čas pred nami ukrytá. Na červenej planéte existujú dve rozličné rýchlosti zvuku.

Ako upozorňuje NASA na svojom webe, presnejšie nový výskum publikovaný v žurnále Nature  odhaľuje, ako rýchlo sa zvuk šíri extrémne tenkou atmosférou zloženou prevažne z oxidu uhličitého. Podľa autorov práce analýza akustiky červenej planéty prináša nový pohľad na dianie na Marse, pričom očakávajú, že „prídu mnohé objavy využívajúce atmosféru ako zdroj zvuku a médium šírenia.“

Pre úplnosť, väčšina analyzovaného zvukového záznamu bola zaznamenaná prostredníctvom mikrofónu namontovaného na nástroji SuperCam, avšak využitý bol aj záznam vytvorený iným mikrofónom, ktorý sa nachádza na podvozku rovera.

Prekvapivé zistenie

V štúdii sa vedci započúvali do zvukov letiaceho vrtuľníka Ingenuity, ale aj „paľby“ laseru. Analýza týchto nahrávok teraz prvýkrát potvrdila a ukázala, že rýchlosť zvuku na Marse je pomalšia, ako na Zemi. Na našej planéte sa zvuky šíria rýchlosťou 340 metrov za sekundu (vo vzduchu), zatiaľ čo na Marse iba rýchlosťou 240 metrov za sekundu.

NASA/JPL-Caltech

Tento výsledok vzhľadom na to, že atmosféra je tvorená až z 95 % oxidom uhličitým (na Zemi iba 0,04 %) a je zhruba 100-krát tenšia, nebol žiadnym veľkým prekvapením. Čo však už prekvapujúce bolo, je zistenie, že zvuk vydávaný laserom cestoval rýchlosťou až 250 metrov za sekundu, teda o 10 metrov za sekundu rýchlejšie ako mal.

To vedcov spočiatku zaskočilo natoľko, že sa nazdávali, že jedno z týchto meraní musí byť jednoducho nesprávne. Opak bol pravdou.

Ukázalo sa totiž, že na Marse existujú dve rozdielne rýchlosti pre šírenie zvuku. Jedna rýchlosť je pre vysoké frekvencie, ako je strieľanie z laseru a druhá pre nízke, ako je otáčanie rotora helikoptéry.

Znamená to toľko, že ak by sme na Marse počúvali orchester a boli by sme trochu ďalej od pódia, vysoké tóny by sme zachytili v uchu skôr ako tie nízke.

Okrem toho sa ukázalo, že zvuky sa tu prenášajú len na veľmi krátku vzdialenosť. Zatiaľ čo na Zemi zvuk „upadne“ po prejdení približne 65 metrov, na Marse sa zvuky strácajú už po 8 metroch. Konverzácia by tu teda neprebiehala úplne optimálnym spôsobom.

Záznamy z mikrofónu tiež odhalili predtým nepozorované zmeny tlaku spôsobené turbulenciou v atmosfére Marsu. Prvýkrát boli namerané aj nárazy marťanského vetra vo veľmi krátkych časových intervaloch.

Ako na záver uvádzajú vedci, jednou z najvýraznejších čŕt zvukových nahrávok je ticho. V určitom okamihu bolo dokonca tak ticho, že sa všetci nazdávali, že mikrofón je pokazený.

Mars je neuveriteľne tichý vďaka nízkemu atmosférickému tlaku. Tlak sa však na Marse mení spolu s ročnými obdobiami, takže v nachádzajúcu marťanskú jeseň by mal Mars byť oveľa hlučnejší.

To by vedcom malo poskytnúť opäť nové informácie o jeho okolí. Zvukové záznamy okrem vedeckých výskumov môžu slúžiť aj na varovanie pred poruchou rovera.

Čítajte viac z kategórie: Novinky