Tím NASA stojí pred ďalšou marťanskou záhadou. Rover Perseverance objavil neobvykle tvarovaný balvan na okraji krátera Jezero a vedcov zaskočilo, že jeho chemické zloženie nezodpovedá ničomu, čo doteraz v tejto oblasti videli. Skala, ktorú NASA pomenovala Phippsaksla, meria približne osemdesiat centimetrov a od prvého momentu priťahovala pozornosť svojím „vymodelovaným“ povrchom.

Oveľa prekvapivejší je však chemický rozbor. Perseverance použil laserový systém SuperCam, ktorý ožeravil malú časť povrchu a následne analyzoval zloženie vyparenej vrstvy. Ukázalo sa, že kameň má extrémne vysoký obsah železa a niklu. Ide o presne tie prvky, ktoré sú typické pre kovové meteority vznikajúce v jadrách veľkých asteroidov.

Podľa geologičky Candice Bedford z Purdue University, ktorá výsledky analyzovala pre NASA, ide o kombináciu prvkov „prakticky nevídanú v Jezero kráteri“. Perseverance počas svojho trojročného skúmania neobjavil jedinú podobnú skalu, čo okamžite vyvolalo otázku, či Phippsaksla vôbec vznikla na Marse. Na tému upozornil portál Independent.

Kovová rarita uprostred dávneho jazera

Jezero kráter je jednou z najdôležitejších lokalít pre hľadanie stôp dávneho života. Vedci predpokladajú, že pred miliardami rokov bol plný vody a prinášal ideálne podmienky pre mikrobiálne formy života. Aj preto je každý neobvyklý objav v tejto oblasti vedecky lákavý.

NASA/JPL

Metalické meteority sú na Marse síce vzácne, no nie neznáme. Planéta zažíva nárazy meteoritov pravidelne a jej tenká atmosféra umožňuje aj kovovým telesám dopadnúť na povrch bez úplného zničenia. Profesor Gareth Collins z Imperial College London hovorí, že „meteory zasahujú Mars prakticky denne“ a približne jedna z dvadsiatich marťanských meteorických skál je bohatá na železo a nikel.

NASA/JPL

Aj preto je neobvyklé najmä to, že Perseverance doposiaľ nič podobné nenašiel, hoci staršie rovery Curiosity či Spirit objavili viacero kovových meteoritov, vrátane jednometrovej skaly „Lebanon“.

Odkiaľ presne Phippsaksla prišla?

Ak sa potvrdí, že ide o meteorit, jeho pôvod by mohol siahať hlboko do asteroidového pásu medzi Marsom a Jupiterom. Tento typ kovových objektov sa formuje v dávnych protoplanétach, kde sa ťažké kovy koncentrujú v jadre. Kovové fragmenty potom môžu putovať slnečnou sústavou milióny rokov, až kým nezasiahnu inú planétu.

Geofyzik Gareth Dorrian z University of Birmingham pripomína, že meteority s vysokým obsahom železa a niklu sú výnimočne odolné – aj preto majú väčšiu šancu prežiť prelet atmosférou a dopad na povrch.

Ďalšia kapitola marťanských záhad

NASA zároveň potvrdila, že na definitívne určenie pôvodu bude potrebná hlbšia analýza. Perseverance by sa tak mohol dočkať svojho prvého potvrdeného kovového meteoritu – objavu, ktorý dopĺňa sériu zvláštnych marťanských skál vrátane nedávno nájdeného „helmetského“ útvaru pokrytého sférulami, čo naznačuje dávnu sopečnú činnosť.

Zatiaľ však Phippsaksla zostáva ďalšou pripomienkou toho, že Mars dokáže aj po rokoch výskumu prekvapiť.

Čítajte viac z kategórie: Novinky