Archeologický výskum v južnom Iraku priniesol významný objav, ktorý mení pohľad na dejiny helenistického a parthského obdobia v oblasti Mezopotámie, uznávaný archeológ Stefan R. Hauser o tom informoval v novej štúdii. Medzinárodné tímy potvrdili, že lokalita Jebel Khayyaber, ležiaca neďaleko dnešnej iránsko-irackej hranice, je pozostatkom starovekého mesta Alexandria na Tigrise, veľkého prístavného centra založeného koncom 4. storočia pred naším letopočtom počas výprav Alexandra Veľkého.

Mesto zohrávalo kľúčovú úlohu v prepojení riečnej dopravy na rieke Tigris s námornými trasami v Perzskom zálive. Vďaka tejto polohe sa stalo významným uzlom diaľkového obchodu, ktorý spájal Mezopotámiu s Indiou a Strednou Áziou.

Dlhoročná záhada antických prameňov

Starovekí autori opisovali mesto známe pod názvom Charax Spasinou, no jeho presná poloha bola desaťročia predmetom sporov. Už v 60. rokoch 20. storočia si britský bádateľ John Hansman všimol na leteckých snímkach rozsiahle opevnenie a stopy urbanistickej štruktúry v tejto oblasti. Systematický výskum však prerušili politické a vojenské konflikty vrátane vojny medzi Irakom a Iránom, počas ktorých sa lokalita zmenila na vojenské územie.

Až po roku 2014 sa archeológovia mohli na miesto vrátiť. To, čo sa spočiatku javilo ako nenápadný vyvýšený terén, sa ukázalo byť mohutným mestským múrom dlhým viac než 1 kilometer, miestami vysokým až 8 metrov. Už samotný rozsah opevnenia naznačoval, že ide o veľké a plánované mesto.

Stefan R Hauser

Mesto s prepracovaným urbanizmom

Nasledovali rozsiahle povrchové prieskumy na ploche vyše 500 štvorcových kilometrov. Tímy zaznamenali husté koncentrácie keramiky, stavebných tehál a priemyselného odpadu. Tisíce záberov z dronov umožnili vytvoriť detailný digitálny model terénu, zatiaľ čo geofyzikálne merania pomocou magnetometrov odhalili pôdorysy skrytých stavieb.

Výsledky publikované Universität Konstanz ukazujú mesto vystavané na pravidelnej mriežke so širokými ulicami, rozsiahlymi obytnými blokmi, chrámovými komplexmi, dielňami s pecami, kanálmi a prístavnými nádržami. Niektoré obytné štvrte sú výnimočné svojou rozlohou a presahujú rozmery známe z iných miest rovnakého obdobia. Analýza orientácie ulíc odhalila štyri hlavné stavebné fázy, ktoré odrážajú postupný vývoj mesta a jeho funkčné zóny.

Ekonomický význam v starovekom obchode

Medzi 3. storočím pred n. l. a 3. storočím n. l. zažíval región prudký rozmach diaľkového obchodu. Do Mezopotámie prúdili koreniny, textílie, drahé kamene a kovy. Veľké mestá ako Seleucia a neskôr Ctesiphon slúžili ako politické centrá aj obrovské spotrebiteľské trhy. Prístav na rozhraní riečnej a námornej dopravy bol logisticky nevyhnutný pre efektívny presun tovaru.

Úpadok v dôsledku zmien krajiny

Zánik mesta nebol dôsledkom vojenského konfliktu, ale environmentálnych zmien. Geologické analýzy ukazujú, že rieka Tigris sa v priebehu storočí postupne posúvala západným smerom, zatiaľ čo nánosy posúvali pobrežie Perzského zálivu ďalej na juh. Do 3. storočia n. l. stratilo mesto priamy prístup k hlavnému toku rieky aj k moru. Lodná doprava upadala, hospodárska základňa sa rozpadla a obyvatelia mesto postupne opustili.

Výskum v Jebel Khayyaber vypĺňa zásadnú medzeru v poznaní dejín regiónu v období s obmedzenými písomnými prameňmi. Neinvazívne metódy už dnes radia Alexandriu na Tigrise medzi najväčšie známe mestá helenistického a parthského Blízkeho východu. Budúce vykopávky majú spresniť chronológiu výstavby, prepojenie mesta s obchodnými trasami a jeho vzťah k environmentálnym zmenám, ktoré formovali osud celej Mezopotámie.

Čítajte viac z kategórie: Novinky