Doposiaľ stále záhadné vesmírne lietadlo X-37B, ktoré patrí americkému letectvu, bude pri svojej ďalšej misii na obežnej dráhe okrem iného niesť aj významný experiment týkajúci sa vesmírnej solárnej elektrárne, informuje portál Wired.

ISS dochádza „šťava“. Dostane úplne nové solárne panely. Ako ich namontujú a koľko energie dodajú?

Internet Starlink dosiahol nový rekord. SpaceX oproti doterajším testom takmer zdvojnásobil rýchlosť

NASA testovala všetky 4 motory pre raketu na Mesiac - jeden z nich vážne zlyhal a zatial len hrôzostrašne plytvá peniazmi

Tajný raketoplán X-37B slúži na vykonávanie vojenských experimentov, o ktorých pochopiteľne verejnosť nedostáva takmer žiadne informácie. Z času na čas sa ale na palubu lietadla dostanú aj verejne prístupné experimenty a jedným z nich je aj solárny satelitný experiment, ktorý vyvíjajú vo Výskumnom stredisku Amerického námorníctva. O ďalšej, v poradí už šiestej misii sme informovali pred pár dňami v tomto článku, no americké letectvo zverejnilo ďalšie zaujímavé detaily.

Kľúčové detaily o raketopláne X-37B: 

• Raketoplán je dlhý 8,9 metra
• Na výšku má 2,9 metra a jeho rozpätie krídel je 4,5 metra
• Váži takmer 5 ton
• Primárne je určený na testovanie nových technológií na obežnej dráhe a pri návrate do atmosféry
• Podľa pôvodných predpokladov mal vo vesmíre vydržať len 270 dní
• Počas piatich misií od roku 2010 tam strávil bezmála až 3000 dní, čo je viac ako 7 a pol roka
• Špekuluje sa o jeho záhadnom pohone, ktorý má údajne popierať tretí Newtonov zákon o akcii a reakcii, o čom sme písali tu.

Jedným z hlavných inžinierov, ktorí sú za projekt zodpovední, je aj Paul Jaffe. Podľa jeho slov bude počas tohto experimentu vôbec poprvýkrát v histórii na obežnú dráhu umiestnený komponent, ktorý slúži ako solárny satelitný systém.

Ako ďalej píše portál GeekWire, raketoplán X-37B odštartuje z Mysu Canaveral na Floride už 16. mája. Iba pre zaujímavosť, z posledných 10 rokov, kedy sa toto lietadlo využíva v praxi, strávilo vo vesmíre celkovo takmer 8 rokov.

Celý experiment ohľadom vesmírnej solárnej elektrárne spočíva v tom, že vedci chcú pomocou solárnych panelov zachytávať slnečnú energiu rovno na obežnej dráhe Zeme. Tá sa následne prekonvertuje na elektrickú energiu a elektrina sa premení na mikrovlny, ktoré satelit pošle na Zem.

Na základe dvoch konverzií sa experiment nazýva aj „sendvičový modul“. Je to trojstupňový systém na premenu slnečného žiarenia na elektrickú energiu a následne premenu elektrickej energie na mikrovlny.

Systém na konverziu je umiestnený medzi solárnymi panelmi a anténou, ktorá odosiela mikrovlny späť na Zem. Konkrétne v tomto prípade však vedci nebudú na Zem vysielať žiadne mikrovlny. Tie by totiž mohli rušiť ostatné experimenty, ktoré budú súčasťou šiestej misie lietadla X-37B.

Samotný experimentálny modul je veľmi malý, nie väčší ako krabica od pizze a jeho výkon by nedokázal rozsvietiť ani žiarovku, tvrdí inžinier Jaffe. Na výskumné účely to však bude plne postačovať.

Vďaka  novému systému by sme tak mohli získať v podstate neobmedzený zdroj energie. Solárne satelity, ktoré by sa nachádzali na dostatočne vysokej orbite, môžu získavať elektrinu zo slnečnej energie takmer celý deň mimo pár minút, kedy sa  budú nachádzať v tieni. Takýto systém navyše nie je  náchylný na počasie ako solárne systémy na Zemi. Nápad na získavania elektrickej energie vznikol ešte v 40. rokoch minulého storočia a stál za ním Isaac Asimov.

V prípade reálneho nasadenia solárnych satelitov by sa však vedci museli vysporiadať s radou ďalších komplikácií. Jednou z nich sú napríklad obrovské teplotné rozdiely. Slnečné žiarenie dopadajúce na solárne plochy dokáže zvýšiť teplotu panelov na zhruba 150 stupňov Celzia, zatiaľ čo elektronika natočená smerom k Zemi musí pracovať v teplotách hlboko pod nulou.

Ďalšou výzvou by bolo dostať obrovské satelity na obežnú dráhu. V tomto prípade by však vedci navrhli systém modulov, ktoré poletia do vesmíru oddelene a celý satelit by sa poskladal autonómne priamo na obežnej dráhe.

Ak nadchádzajúci experiment dopadne úspešne, ďalším krokom bude vyslanie skutočného solárneho satelitu na obežnú dráhu Zeme. Pre tých, ktorí celý tento projekt považujú za šialenú a nezmyselnú vec, má Jaffe jeden výstižný odkaz.

Ľudia pred niekoľkými rokmi ani len netušili, že satelity vybavené atómovými hodinami budú v dnešnej dobe zohrávať kľúčovú úlohu v doprave či armáde. Reč je o GPS, bez ktorého by sme si dnes nevedeli predstaviť bežný deň.