V Európe bol objavený súbor najstaršieho známeho jaskynného umenia, ktorý úplne mení predstavu o pôvode ľudskej kultúry. Vedci v troch španielskych jaskyniach odhalili geometrické vzory a línie, ktoré vznikli pred viac ako 64-tisíc rokmi – teda 22-tisíc rokov pred príchodom Homo sapiens. Autormi týchto obrazcov tak nebol moderný človek, ale neandertálci. Na tému upozornil portál Conversation.

Neandertálske umenie staršie než Homo sapiens

Tím archeológov vedený profesorom Paulom Pettittom z Durham University zistil, že červené pigmenty, odtlačky rúk a geometrické tvary v jaskyniach La Pasiega, Maltravieso a Ardales pochádzajú z obdobia, keď Európu obývali výlučne neandertálci.

Pomocou urán-tóriovej metódy datovania sa im podarilo určiť, že vrstvy vápenca, ktoré sa neskôr usadili na umeleckých dielach, vznikli až po nanesení pigmentov. To znamená, že samotné kresby sú ešte staršie – a minimálne 64-tisíc rokov pred nami.

V jaskyni Maltravieso sa našli desiatky červených odtlačkov rúk, vytvorených fúkaním pigmentu cez ústa. Ardales obsahovala zmes čiar, kruhov a symbolov, zatiaľ čo La Pasiega ponúkla tzv. „rebríkový“ vzor tvorený horizontálnymi a vertikálnymi líniami.

O. Spaey and G. Alain. Courtesy Jean-Claude Marquet

Neandertálci mysleli symbolicky a abstraktne

Ich umelecké prejavy mali vedomý zámer, plánovanie aj estetické cítenie. Podobné vzory vedci objavili aj vo francúzskej jaskyni La Roche Cotard, kde sa na mäkkých stenách zachovali zvlnené a paralelné línie vytvorené prstami – takzvané „finger flutings“.

Ešte prekvapujúcejším nálezom bolo, že neandertálci tam z úlomkov stalaktitov postavili oválnu štruktúru, ktorú doplnili o malé ohniská. Ide o jeden z najstarších známych príkladov inštalačného alebo priestorového umenia, presahujúceho bežnú praktickú funkciu.

Podľa výskumníkov tieto miesta mohli mať rituálny alebo spoločenský význam, čo naznačuje, že neandertálci sa v podzemných priestoroch správali premyslene a kultúrne.

Prepisovanie histórie ľudskej kultúry

Dlhé desaťročia sa predpokladalo, že schopnosť tvoriť symbolické umenie je výlučnou črtou moderného človeka. Nové dôkazy však tento mýtus definitívne vyvracajú.

Podľa profesora Pettitta „najjednoduchším vysvetlením, ktoré zodpovedá veku týchto nálezov, je, že ich autormi boli neandertálci“. Ak je to pravda, potom mali rovnaké kognitívne schopnosti ako Homo sapiens – vedeli plánovať, myslieť abstraktne a vyjadrovať sa vizuálne.

Tieto objavy zároveň spochybňujú predstavu tzv. „kultúrnej explózie“, ktorá sa dlho spájala až s obdobím vrchného paleolitu a s nástupom moderného človeka.

Neandertálci ako prví umelci Európy

Neandertálci obývali územie dnešného Španielska a Francúzska státisíce rokov. Spolu s Homo sapiens tu spolunažívali ešte približne pred 42-tisíc rokmi, kým z fosílneho záznamu postupne nezmizli.

Nové objavy však ukazujú, že zanechali kultúrne dedičstvo, ktoré prežilo dodnes. Hoci ich umenie zatiaľ neobsahuje figuratívne motívy ako zvieratá či postavy, jeho kompozícia, symetria a symbolika dokazujú úmysel a estetické chápanie.

Vedci predpokladajú, že v hlbších, zatiaľ nepreskúmaných jaskyniach sa môžu skrývať ďalšie dôkazy o ich tvorivej činnosti.

Neandertálci tak postupne prestávajú byť vnímaní ako „primitívni jaskynní ľudia“ – naopak, stávajú sa prvými známymi umelcami Európy, ktorí dokázali premýšľať v obrazoch a vyjadrovať svoje miesto vo svete prostredníctvom symbolov.

Čítajte viac z kategórie: Novinky