Rôzne planéty našej slnečnej sústavy sú ikonické z rôznych dôvodov, pričom v prípade plynného obra Jupitera je týchto dôvodov viacero. Ide totiž nielen o gigantickú planétu, ktorá je v tomto hviezdnom systéme najväčšia, no zároveň je Jupiter známy ako ochranca iných planét pred asteroidmi. Vizuálne je ale zrejme najznámejší vďaka známej Červenej škvrne, ktorá je ohromnou búrkou prebiehajúcou celé storočia.

Pomocou astronomických ďalekohľadov, aj tých slabších, je možné pozrieť sa na nočnú oblohu a preskúmať si vzhľad Jupiteru, pričom rozoznať túto Červenú škvrnu je celkom jednoduché. Ak sa to niekomu podarí, díva sa na tú istú chaotickú búrku, na ktorú sa dívali astronómovia ešte v 17. storočí – teda aspoň to sme si ešte donedávna mysleli. Nový výskum ale naznačuje, že v skutočnosti ide o úplne inú škvrnu. Kde nastal zlom?

Ľadovo-pekelná planéta

Nech je Jupiter akokoľvek zaujímavý, to posledné čo na ňom očakávame je nájdenie mimozemského života. Aj keď môže občas vesmír prekvapiť, s doterajšími znalosťami sú vedci takmer presvedčení, že v atmosfére tohto mrazivého giganta pri teplote -160 °C neexistuje život. Okolo 90 % jeho atmosféry navyše tvorí vodík a podmienky sa priveľmi nezlepšujú ani s klesajúcou hĺbkou, kde narastá tlak do extrémnych výšin.

Napriek tomu je Jupiter aj naďalej terčom výskumu, keďže nám môže napovedať viac o formácií iných planét či celých planetárnych a hviezdnych systémov. Svojim spôsobom totiž ide o hviezdu, ktorá bola príliš malá a nedokázala vo svojom vnútri spustiť fúziu, vďaka ktorej by zažiarila. Galaxia je takýchto planét plná, avšak na Jupiteri pozorujeme ikonickú búrku trvajúcu storočia.

NASA

Táto Červená škvrna sa nachádza 22 ° južne od rovníka a definitívne bola po prvý raz pozorovaná až v roku 1831. V skutočnosti ale existujú záznamy astronómov, ktorí mali vidieť čosi podobné ešte v 17. storočí, upozorňuje ArsTechnica. Po dlhej dobe sa teraz astronómovia dopracovali k odpovedi na dôležitú otázku – je to tá istá búrka, ktorú na Jupiteri pozorovali astronómovia v období neskorej renesancie?

Večná škvrna nebola až tak večná

Tento článok je dostupný členom Fontech PREMIUM

Dočítať článok 0,99€

V tomto článku sa po odomknutí dozvieš

• Ako veľká je Červená škrvna a ako rýchlo sa zmenšuje?
• Aká je v skutočnosti stará a kedy tá pôvodná zmizla?
• Aké procesy v nej prebiehajú?
• Kedy sa má zmenšiť na okrúhly tvar a kedy zanikne?
• Prečo je atmosféra nad touto oblasťou extrémne horúca?

Po odomknutí tiež získaš

• Články bez reklám
• Neobmedzený prístup k viac ako 75 000 článkom