Keď sa povie „zachrániť planétu“, mnohí si predstavia ekologické projekty, lesy, solárne panely, recykláciu. Realita však často vyzerá úplne inak. Trh s uhlíkovými kreditmi – ktorý mal podporiť udržateľnosť – sa premenil na jeden z najlukratívnejších finančných podvodov posledných dekád. A slovenské firmy v tom nemusia byť len pasívnymi účastníkmi.

Obchodovanie s uhlíkovými kreditmi je dnes big business. Firmy kupujú „certifikáty za ušetrené emisie“, aby mohli kompenzovať vlastný odtlačok uhlíka, a tým si vylepšiť reputáciu. Mnohé však platia vysoké sumy za kredity, ktoré v skutočnosti nemajú presný klimatický prínos – alebo dokonca za také, ktoré vôbec neexistujú.

Ako funguje obchod s uhlíkovými kreditmi a prečo je to v praxi podvod

Uhlíkový kredit predstavuje povolenie alebo potvrdenie, že určitý projekt znížil alebo zachytil jednu tonu CO₂ (alebo ekvivalent skleníkových plynov). Teoreticky to má byť nástroj na to, aby znečisťovatelia mohli „vyvážiť“ svoje emisie financovaním projektov, ktoré emisie znižujú. Na papieri logické, v praxi často fatálne komplikované.

Čítaj viac z kategórie: Ekológia

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP