„Z úplnej tmy do vesmírneho úsvitu“. Odhalili sme, kedy presne začali žiariť prvé hviezdy

Umožnila nám to nová štúdia publikovaná v periodiku Monthly Notices of the Royal Astronomical Society, v ktorej odborníci z University College London a University of Cambridge skúmali 6 najvzdialenejších galaxií vesmíru. Na tému upozornil portál Phys.

Prvé svetlo vesmíru

Ako uvádza britský denník The Guardian, vedcom sa okrem objasnenia toho, kedy nastal kozmický úsvit a rozžiarili sa prvé hviezdy, podarilo vypočítať aj to, že teleskop Jamesa Webba by zrod prvých hviezd mohol priamo pozorovať.

Čo sa týka samotného výskumu, pozorovanie šiestich doposiaľ najstarších známych galaxií vesmíru ukázalo, že tieto galaxie existovali v čase, keď bol vesmír starý iba 550 miliónov rokov, teda približne pred 13 miliardami rokov.

Ďalšia analýza snímok z Hubblovho a Spitzerovho vesmírneho teleskopu však ukázala, že vek týchto galaxií sa pohybuje od 200 do 300 miliónov rokov, čo naopak umožnilo vypočítať vek prvých hviezd obývajúcich tieto vzdialené kúty vesmíru.

Analýzou svetla hviezd prichádzajúceho z týchto galaxií a sledovaním „vodíkového podpisu“, ktorý umožňuje astronómom datovať vek hviezd, boli odborníci na čele s Dr. Nicolasom Laportem schopní vypočítať, že prvé hviezdy začali vznikať v čase 250 až 350 miliónov rokov po Veľkom tresku.

Do tej doby bol vesmír jednoducho temným miestom. Vznik prvých hviezd možno považovať za kozmický úsvit a podľa všetkého bol dostatočne jasný, aby sme ho teleskopom Jamesa Webba mohli pozorovať. Presnejšie by sme mali dokázať priamo pozorovať zrod prvých hviezd a galaxií.

NEPREHLIADNI
Je konečne vonku: Vláda USA zverejnila veľkú správu o UFO plnú otázok a kontroverzie

Intenzita „vodíkového podpisu“ sa podľa dostupných informácií mení v závislosti od veku hviezd, a to tým spôsobom, že s pribúdajúcim vekom postupne narastá, avšak akonáhle galaxia prekročia vek 1 miliardy rokov, intenzita začne náhle klesať.

Tento jav je spôsobený najmä tým, že k intenzite signálu prispievajú predovšetkým hmotnejšie hviezdy, ktoré však zásoby svojho palivo minú ako prvé a ako prvé preto aj začnú „zomierať“.

Netrpezlivo očakávame príchod teleskopu Jamesa Webba

Na odhalenie týchto vlastností vedci potrebovali viac než 70 hodín pozorovania, pričom okrem uvedených vesmírnych teleskopov tu dôležitú úlohu zohrali aj pozemské teleskopy ALMA (Atacama Large Millimetre Array), VLT (Very Large telescope), Gemini South a Keck, upozorňuje portál BBC.

Pohľad na galaktický klaster ESA / Hubble, NASA, HST Frontier Fields

Vzhľadom na to, že vedci skúmali galaxie nachádzajúce sa na samotnom okraji toho, čo dokážeme teleskopmi pozorovať, preverili aj technologické možnosti týchto zariadení. Kvôli obmedzenej priehľadnosti atmosféry a technologickým schopnostiam vesmírnych teleskopov sa však ďalej ako do obdobia, kedy vesmír dosahoval približne 4 % svojho aktuálneho veku, jednoducho nedokážeme pozrieť.

Vedci však veria, že s príchodom teleskopu Jamesa Webba, ktorý je našim najväčším a najkomplexnejším teleskopom všetkých čias, tieto limity jednoducho prekonáme. Jeho nasadenie však NASA už niekoľkokrát odložila. Vzhľadom na pretrvávajúce problémy Hubblovho teleskopu nám tak neostáva nič iné ako dúfať, že všetko pôjde podľa plánov a tento technologický skvost sa už v novembri dostane do vesmíru.

Čítajte viac z kategórie: Novinky