Spoločnosť Xiaomi otvorila v pekinskom Čchang-pchingu výrobný závod, ktorý posúva hranice automatizácie na úroveň, akú sme doteraz poznali skôr z vedecko-fantastických filmov.

Inteligentná továreň s rozlohou približne 96 900 štvorcových yardov funguje bez prítomnosti jediného človeka priamo na výrobnej linke. Ide o takzvanú tmavú fabriku, ktorá dokáže produkovať smartfóny nepretržite, dvadsaťštyri hodín denne, sedem dní v týždni.

Model výroby predstavuje zásadný míľnik nielen pre samotné Xiaomi, ale aj pre celý čínsky priemysel. Automatizované závody podobného typu sa dnes testujú v rôznych sektoroch od elektroniky až po automobilový priemysel. Každý z nich sa snaží posunúť hranice toho, čo je možné dosiahnuť bez ľudskej práce. Na tmavú továreň upozornil portál BGR.

Továreň bez svetla aj bez ľudí

Označenie tmavá fabrika nevzniklo náhodou. Keďže vo výrobe nie sú prítomní pracovníci, nie je potrebné osvetlenie ani ďalšie podmienky, ktoré by zabezpečovali komfort pre ľudí. Roboty nepotrebujú svetlo, prestávky ani zmeny. Výrobný proces tak môže prebiehať bez prerušenia a bez obmedzení, ktoré sú prirodzené pri ľudskej práci.

Xiaomi vďaka tomu dokázalo znížiť náklady na osvetlenie, vykurovanie aj personálne zabezpečenie prevádzky. Súčasne sa zvýšila konzistentnosť výroby a minimalizovali sa prestoje. Celý závod je postavený na kombinácii pokročilej robotiky, umelej inteligencie, strojového videnia a automatizovanej logistiky. Montáž, kontrola kvality, manipulácia s materiálom aj riadenie prostredia fungujú bez zásahu človeka.

Srdcom celého systému je platforma Xiaomi HyperIMP, teda Intelligent Manufacturing Platform. Tá predstavuje centrálny mozog továrne. Neustále monitoruje výrobu, v reálnom čase vyhodnocuje dáta z tisícov senzorov, upravuje procesy podľa potreby a dohliada na dodržiavanie kvalitatívnych štandardov. Ide o plne digitálne riadený ekosystém, ktorý spája hardvér aj softvér do jedného autonómneho celku.

Výsledky sú impozantné. Podľa údajov spoločnosti dokáže táto tmavá fabrika vyrobiť až 10 miliónov smartfónov ročne. Pri plnej kapacite to znamená priemerne jeden smartfón za sekundu. Takáto produktivita je v tradičných podmienkach prakticky nedosiahnuteľná.

Automatizácia ako príležitosť aj varovanie

Xiaomi však nepredstavuje iba technologický triumf. Je zároveň symbolom širšej transformácie, ktorá aktuálne prebieha v čínskom priemysle. Automatizácia zvyšuje efektivitu a znižuje náklady na pracovnú silu, no zároveň mení štruktúru trhu práce.

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa AI researches | AI (@airesearches)

Roboty a systémy umelej inteligencie postupne preberajú rutinné montážne a manuálne úlohy. Čína každoročne nasadzuje státisíce priemyselných robotov, čím si upevňuje globálnu pozíciu lídra v oblasti továrenskej robotiky. Tento trend však znamená aj pokles dopytu po tradičných pracovných pozíciách v montážnych halách.

Zamestnanci, ktorí boli doteraz závislí od výrobných pracovných miest, sa môžu ocitnúť mimo trhu práce. Na druhej strane rastie potreba vysoko špecializovaných odborníkov na údržbu robotov, programovanie systémov umelej inteligencie a správu dátových infraštruktúr.

Budúcnosť pravdepodobne prinesie hybridný model, v ktorom autonómne systémy prevezmú vysoko objemové a opakujúce sa úlohy, zatiaľ čo ľudia sa budú sústrediť na dohľad, optimalizáciu a údržbu komplexných systémov. Kľúčová bude úloha lídrov v priemysle aj politických predstaviteľov, ktorí musia investovať do vzdelávania a sociálnych mechanizmov, aby prechod na éru plnej automatizácie prebehol bez dramatických otrasov.

Čítajte viac z kategórie: Novinky