Vedci odhalili históriu Uránu. V rannom štádiu zažil udalosť, ktorá navždy zmenila jeho históriu

Siedma planéta našej slnečnej sústavy bola predmetom skúmania vedcov už pred rokmi. Vo výskumoch chceli mnohokrát poukázať na to, akým spôsobom sa táto planéta dostala až do dnešnej podoby. Pomocou desiatok počítačových simulácií vedci teraz potvrdili, čo a kedy ovplyvnilo vývoj mladého Uránu pred miliardami rokov.

Astronómovia poznajú teóriu o zrážke Uránu s iným veľkým telesom už dlhé roky. Vďaka najmodernejším technológiám ale teraz ukázali presný priebeh celého tohto vesmírneho divadla, ktoré túto planétu navždy poznačilo. Povrch Uránu je totiž pokrytý ľadom a jeho atmosféra dosahuje rekordne nízkych teplôt, ktoré sa pohybujú až na -216 °C.

Osud Uránu spečatila planéta väčšia ako Zem

Príčinou tejto dnešnej podoby Uránu je dávna zrážka s protoplanétou, ktorá bola približne 2-násobne väčšia ako naša Zem a narazila doň pred 4 miliardami rokov, keď sa vyvíjali planéty našej slnečnej sústavy. Táto kolízia tiež spôsobila výrazné odchýlenie a zmenu v rotácii Uránu, ktorý si však zachoval väčšinu svojej atmosféry. Trosky z protoplanéty po náraze vyleteli do jeho okolia, kde sa neskôr sformovali do okolitých prstencov a Mesiacov.

Zobraziť celú galériu (0)

NASA/JPL-Caltech

Nenechaj si ujsť
Bola objavená planéta o veľkosti Jupitera, ktorá pohlcuje takmer všetko svetlo z okolia

Zrážka bola tak silná, že dokázala uväzniť časť zbytkov protoplanéty pod povrchom Uránu, kvôli čomu sa zabránilo úniku tepla z jeho jadra a došlo k vytvoreniu ľadového povrchu. Tieto informácie mohli vedci z Durhamskej univerzity potvrdiť po 50 rôznych počítačových simuláciách, ktoré detailne odhalili vývoj Uránu počas nasledujúcich 4 miliárd rokov od zrážky.

„Spustili sme viac ako 50 rôznych scenárov dopadu využitím výkonného super-počítača, aby sme zistili, či môžeme obnoviť podmienky, ktoré ovplyvnili vývoj planéty. Naše zistenia potvrdzujú, že najpravdepodobnejším scenárom bolo, že mladý Urán sa podieľal na kataklyzmickej kolízii s objektom, ktorý mal dvojnásobnú hmotnosť Zeme, ak nie väčším. To spôsobilo jeho odchýlenie na stranu a sled udalostí, ktoré pomohli vytvoriť planétu, akú vidíme dnes.“ – autor výskumu, Jacob Kegerreis z Durhamskej univerzity.

Tento výskum skúmal vývoj Uránu, ktorý je však v mnohom podobný iným exoplanétam mimo nášho solárneho systému. Vďaka dosiahnutým výsledkom tak budú môcť vedci obdobným spôsobom skúmať aj vývoj týchto exoplanét. Taktiež získajú podrobnejšie informácie o ich histórii, či chemickom zložení. Vedci publikovali svoje výsledky výskumu aj v časopise The Astrophysical Journal.

Čítajte viac z kategórie: Novinky