S jedným veľmi špecifickým typom hviezd sa podľa novej štúdie publikovanej v žurnále Nature Communications deje niečo zvláštne. V ich vnútri totiž dochádza k nečakaným „chybám“. Na tému upozornil portál Futurism.

„Poruchy“ hviezd sú vážnejšie, ako sme mysleli

Tieto „poruchy“ hviezd je možné považovať za veľké štrukturálne variácie, ktoré sa objavujú v útrobách červených obrov. Pri hlbšom pohľade však astronómovia objavili omnoho viac „porúch“, respektíve nepravidelností, ako sa očakávalo.

Samozrejme, existencia týchto „porúch“ nie je žiadnou novinkou. Už v minulosti sa vedcom podarilo objaviť štrukturálne variácie, tie však súviseli takmer výhradne s rotáciou danej hviezdy.

Podľa novej štúdie však tieto variácie ovplyvňujú okrem rotácie aj oscilácie a správania sa prechádzajúcich zvukových vĺn, ktoré sa šíria vnútrom hviezdy.

„Vlny šíriace sa vo vnútri hviezd vyvolávajú nepatrné variácie jasnosti hviezd, ktoré možno detegovať prostredníctvom vysoko citlivých prístrojov vo vesmíre. Tieto vlny odhaľujú podmienky o prostrední, v ktorom sa šíria a teda aj fyzikálne vlastnosti hviezdnych jadier,“ uvádza spoluautorka štúdie Margarida Cunha.

Ako sa uvádza v tlačovej správe dostupnej na webe Phys, červené obry sú umierajúce hviezdy v pokročilom štádiu hviezdneho vývoja, ktoré vyčerpali vodík vo svojom jadre. Inými slovami, keď hviezda prestane spájať atómy hélia a vodíka, začne sa rozpínať a stane sa z nej červený obor.

Jednou zo špecifických fáz červených obrov je aj fáza tzv. červenej skupiny. Toto štádium vývoja hviezdy je považované za fázu horenia hélia, zatiaľ čo hlavná postupnosť je fázou horenia vodíka.

Vzhľadom na to, že absolútna svietivosť hviezd červenej skupiny je nezávislá od zloženia alebo veku hviezdy, využívajú sa aj ako štandardné sviečky k odhadovaniu astronomických vzdialeností. Viac o využití štandardných sviečok vo vesmíre nájdeš v samostatnom článku.

„Táto práca predstavuje prvú charakterizáciu štrukturálnych diskontinuít prítomných v jadre hviezd červených obrov…,“ objasňuje spoluautor štúdie Mathieu Vrard. „Analýzou týchto variácií môžeme získať nielen globálne parametre hviezdy, ale aj informácie o presnej štruktúre týchto objektov,“ dodáva.

Umelecký dojem Antares. ESO/M. Kornmesser

Vesmír je plný „chybných“ hviezd

Aj vzhľadom na ich využitie je kriticky dôležité, aby vedci poznali prečo k týmto diskontinuitám dochádza a čo presne sa deje vo vnútri červených obrov. V práci preto tím analyzoval celkovo 359 červených obrov so špecifickou hmotnosťou, pričom merali rôzne vlastnosti a frekvencie oscilácií.

Vo výsledku sa potom ukázalo, že 24 hviezd vykazuje štrukturálne diskontinuity. Hoci sa to nezdá ako veľa, ide o približne 7 % z celkovej vzorky, čo v kozmickom meradle predstavuje obrovské číslo.

Vývoj hviezd od hlavnej postupnosti po fázu červeného obra. Thomas Kallinger, University of British Columbia and University of Vienna

V závere na základe svojich zistení vedci navrhli dva rôzne scenáre, ako k týmto poruchám môže dochádzať. Jednou z možností je, že poruchy sú v podstate bežnou súčasťou vývoja hviezd, ale väčšina z nich je zanedbateľná, takže si ich ani nevšimneme.

Druhý, oveľa pravdepodobnejší scenár, naznačuje, že vo vývoji hviezdy dochádza k určitým nepravidelnostiam, ktoré sú časom nejakým doposiaľ neznámym fyzikálnym procesom „vyhľadené“, čo v konečnom dôsledku vedie k zmenám v štruktúre jadra hviezdy.

Čítajte viac z kategórie: Novinky