Midjourney/Úprava redakcie

Astronómom sa podarilo identifikovať supermasívnu čiernu dieru 1ES 1927+654 práve počas toho, kedy došlo k jej vypnutiu, teda prestala pohlcovať hmotu. Ako teraz upozorňuje LiveScience, vďaka zhode náhod boli teleskopy namierené na tento objekt aj v momente, keď došlo k jej opätovnému zapnutiu.

Môže za to malá hviezda

V blízkosti tejto čiernej diery sa môže nachádzať nezvyčajná hviezda, ktorá vzdoruje neúprosnému gravitačnému poľu. Podľa astronómov ide pravdepodobne o biely trpaslík – hustý pozostatok hviezdy podobnej Slnku. Tento biely trpaslík je natoľko kompaktný, že dokáže odolávať roztrhaniu. Hypotéza naznačuje, že sa pohybuje na okraji akrečného disku čiernej diery a občas uvoľňuje malé množstvá svojho materiálu, čo môže vysvetľovať pravidelné zmeny v röntgenových signáloch.

Tieto signály, ktoré spočiatku kolísali náhodne, začali v roku 2022 vykazovať pravidelnosť s frekvenciou 18 minút, až sa ustálili na siedmich minútach. Stabilita naznačuje úzky vzťah medzi čiernou dierou a jej hviezdnym spoločníkom.

Jedným z najpozoruhodnejších javov bolo spustenie dvoch mohutných rádiových výtryskov plazmy, ktoré sa pohybujú rýchlosťou tretiny rýchlosti svetla. Takéto javy sa zvyčajne spájajú s čiernymi dierami, ktoré aktívne pohlcujú okolité hviezdy alebo materiál. Vedci predpokladajú, že tento proces mohol byť spustený už v roku 2018 počas silného výbuchu žiarenia spôsobeného pravdepodobným roztrhaním blízkej hviezdy.

ESO/M. Kornmesser

Tieto výtrysky by mohli byť „poháňané“ materiálom z tejto hviezdy počas približne 1 000 rokov, kým sa postupne vyčerpajú. Pozorovania pomocou rádioteleskopov naprieč USA ukázali, že tento jav je bezprecedentný – čierna diera, ktorá bola predtým tichá, náhle začala produkovať intenzívne rádiové signály.

Môžeme ho identifikovať

Ak biely trpaslík skutočne obieha čiernu dieru, jeho pohyb by mal vytvárať gravitačné vlny – jemné zakrivenia časopriestoru. Tieto vlny by mohli byť detekovateľné pomocou plánovaného detektora LISA (Laser Interferometer Space Antenna), ktorý má byť spustený v roku 2035.

Rovnica zániku hviezdy a jej stabilita na orbite čiernej diery závisia od viacerých faktorov vrátane množstva materiálu, ktoré hviezda postupne stráca. Podľa odhadov by však tento stav mohol pretrvávať niekoľko desaťročí či storočí.

Výskum tohto nezvyčajného systému môže priniesť zásadné poznatky o správaní čiernych dier a ich interakciách s okolím. Vedci dúfajú, že ďalšie pozorovania pomôžu odhaliť mechanizmy, ktoré riadia vznik rádiových výtryskov, ako aj stabilitu hviezd v extrémnych gravitačných podmienkach.

Posúvajú hranice

Ani po desaťročiach výskumu nie sú naše poznatky o čiernych dierach kompletné a stále nás dokážu prekvapiť. Len nedávno sa napríklad vedcom podarilo identifikovať objekt z tejto kategórie s označením LID-568, ktorý prekonáva známy limit. Detekciu tejto čiernej diery umožnil fakt, že pohlcuje hmotu, avšak táto skutočnosť sa zároveň stala dôvodom, prečo vedcov šokovala. Pohlcuje totiž až 40-krát viac hmoty, než je teoretický limit – takzvaný Eddingtonov limit.

Čítajte viac z kategórie: Novinky

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP