Astronómom sa podarilo vytvoriť doposiaľ najkomplexnejší obraz rádiových emisií, ktoré vrhá k Zemi najbližšia aktívna supermasívna čierna diera. Pri pohľade zo Zeme sa gigantická erupcia rozprestiera na veľkú časť oblohy a plazma z nej je roztiahnutá na vzdialenosť viac než jedného milióna svetelných rokov. Na tému upozornili vedecké portály Phys a Space.

Výtvor supermasívnej čiernej diery v plnej kráse

Supermasívne čierne diery sú väčšie sestry čiernych dier, ktoré skonzumovali obrovské množstvo materiálu a narástli do rozmerov rádovo miliónov až miliárd hmotností Slnka a sú neoddeliteľnou súčasťou takmer každej galaxie. Tvoria srdce galaktického systému a vo veľkej miere ovplyvňujú formovanie celej galaxie, ale i okolitých satelitných galaxií.

Nie všetky supermasívne čierne diery sa však aktívne kŕmia okolitým materiálom, pričom zo svojej „papule“ vyvrhujú plazmu. Presnejšie aktívna supermasívna čierna diera požiera okolitý materiál, zväčša extrémne horúci plyn a prach a časť z neho vyvrhuje v podobe dvoch silných relativistických výtryskov plazmy. Tie z čiernej diery smerujú smerom von (každý výtrysk z opačnej strany) takmer rýchlosťou svetla.

Toto vystreľovanie materiálu spôsobuje, že v okolí čiernej diery sa začnú vytvárať obrovské „rádiové bubliny“, ktoré rastú stovky miliónov rokov a tiahnu sa naprieč veľkou časťou oblohy.

Najbližšia aktívna supermasívna čierna diera je vzdialená asi 12 miliónov svetelných rokov a ukrýva sa v srdci galaxie Centaurus A. Astronómovia si teraz na tohto giganta posvietili v novej štúdii publikovanej v žurnále Nature Astronomy prostredníctvom poľa rádioteleskopov Murchison Widefield Array a podarilo sa im vytvoriť neuveriteľne detailnú snímku.

Connor Matherne, Louisiana State University (Optical/Halpha), Kraft et al. (X-ray), Struve et al. (HI), Ben McKinley, ICRAR/Curtin. (Radio).

Na snímke je predmetná čierna diera zachytená v celej svojej rádiovej kráse a zaberá približne 8° oblohy – to je zhruba šírka 16 mesiacov v splne naukladaných tesne vedľa seba. Samotná snímka pozostáva z rádiových, optických i röntgenových pozorovaní, pričom rádiová plazma emitovaná čiernou dierou je na snímke zobrazená modrou farbou.

„V tejto štúdii sme boli schopní skombinovať rádiové pozorovania s optickými a röntgenovými údajmi, čo nám pomohlo lepšie pochopiť fyziku supermasívnych čiernych dier,“ uvádza hlavný autor štúdie Benjamin McKinley.

Z pozorovaní vyplýva, že táto plazma interaguje s horúcim plynom vyžarujúcim röntgenové žiarenie (oranžová) a studeným neutrálnym vodíkom (fialová). Zvyšné odtiene červenej predstavujú tzv. H-alfa, teda špecifickú viditeľnú červenú spektrálnu čiaru vytváranú vodíkom strácajúcim svoje elektróny, píše portál Space.

Autori tiež uvádzajú, že ich štúdia potvrdila novú teóriu známu ako „chaotic cold accretion“ (chaotická chladná akrécia). Podľa tejto teórie, „oblaky studeného plynu kondenzujú v galaktickom hale odkiaľ padajú do centrálnej oblasti danej galaxie, kde kŕmia čiernu dieru,“ objasňujú vedci.

Reakciou čiernej diery na túto udalosť je potom vytryskovanie energie do vesmíru v podobne relativistických výtryskov, ktoré vytvárajú rádiové bubliny aké môžeš vidieť aj na tejto detailnej snímke.

Vedci sa tiež nazdávajú, že pozorovaním tejto galaxie a jej čiernej diery sa vzhľadom na jej relatívne malú vzdialenosť môžeme ešte veľa naučiť.