Voda na Mesiaci je stále aktuálnou témou vo svete vedy a výskumu. Nedávno sa dokonca objavili štúdie, podľa ktorých sa voda na Mesiaci nachádza aj na miestach, kde by sa nemala.

Najnovšie je však táto téma horúcejšia, ako kedykoľvek predtým. Podľa novej štúdie publikovanej v žurnále PNAS totiž voda viazaná na mesačnom povrchu pochádza zo Slnka. Presnejšie by táto voda mohla byť výsledkom interakcie slnečného vetra s mesačným povrchom. Na tému upozornil portál ScienceAlert.

Voda na Mesiaci pochádza zo Slnka

Ako píše portál UniverseToday, množstvo vody na povrchu sa značne líši v závislosti od lunárneho dňa a miesta, v ktorom sa vyskytuje. V rámci toho sa môže množstvo vody na lunárom povrchu líšiť až o 200 častíc na milión (ppm – vyjadruje počet častíc na 1 milión ostatných častíc). Pri takejto veľkej variabilite je podľa vedcov evidentné, že Slnko hrá v hydrologickom cykle Mesiaca skutočne významnú rolu.

NASA/JPL-Caltech/SwRI/MSSS

Hoci predchádzajúce štúdie ukázali, že časť vody na Mesiaci pochádza z dopadu asteroidov, časť môže pochádzať zo Zeme, až doposiaľ bolo Slnko ako zdroj vody na našom jedinom prirodzenom satelite viac-menej prehliadané. Hoci Slnko samo o sebe nepredstavuje žiadny zdroj vody, vietor z tejto obrovskej žiariacej gule je spoľahlivým zdrojom iónov vodíka.

Teraz však tím odborníkov z Čínskej akadémie vied urobil rozbor mesačného prachu získaného sondou Chang’e-5, pričom dospel k veľmi zaujímavým záverom. Štúdium 7 zŕn olivínu, 1 zrna pyroxénu, 4 zŕn plagioklasu a 5 zŕn skla, ktoré boli zozbierané najmladšieho známeho lunárneho vulkanického čadiča, ukázalo vysokú koncentráciu vodíka – 1116 až 2516 častíc na milión.

Taktiež bol evidentný veľmi nízky pomer izotopov deutéria / vodíka. Presnejšie bola pozorovaná vysoká koncentrácia vodíka pri nízkej koncentrácii deutéria.

Destinácia pre našu základňu

Vzhľadom na to, že uvedené je v súlade s pomermi týchto prvkov objavených v slnečnom vetre, vedci sa nazdávajú, že vodík sa na povrch Mesiaca dokáže dostať aj prostredníctvom slnečného vetra. Výpočty tiež ukázali, že obsah vody pochádzajúce zo slnečného vetra by mal byť v mieste prisatia zhruba 46 častíc na milión, čo bolo v súlade s diaľkovými meraniami a pozorovaniami.

Výsledky výskumu tiež naznačujú, že vo vyšších polohách, a teda bližšie k pólom by sa malo množstvo koncentrácie vodíka výrazne zvyšovať. To svojim spôsobom potvrdzuje teórie o tom, že mesačné póly sú jedným z najpravdepodobnejších miest, kde môžeme objaviť veľké množstvo vody.

To taktiež predurčuje polárne oblasti Mesiaca k tomu, aby sa stali potenciálne prvým miestom pre budovanie prvej lunárnej základne. Dôležitým krokom k postaveniu takejto základne je využitie lokálne dostupných zdrojov. Transport materiálu medzi Zemou a našim najbližším susedom je drahý. Vedci preto neustále prichádzajú s novými nápadmi a lepšími technológiami, ktoré umožňujú využitie surovín dostupných vo vesmíre.

Medzi tie patrí aj mesačný prach, z ktorého sa ľudstvo učí ťažiť extrémne dôležitý kyslík pomocou procesu špeciálnej elektrolýzy, pri ktorom vložia regolit do roztaveného chloridu vápenatého zahriateho na 950 C°.

Samozrejme, voda na Mesiaci sa nenachádza v podobe tekutých riek či jazier, ale je uväznená v regolite, prípadne sa nachádza vo forme ľadu v permanentne zatienených oblastiach a kráteroch.