Mars aj napriek svojmu dnešnému nehostinnému prostrediu bol planétou plnou vody. Vedci z NASA teraz vďaka teleskopu Hubble a sonde MAVEN (Mars Atmosphere and Volatile Evolution) odhalili, kam sa všetka tá voda podela. Vedeli sme, že za posledné tri miliardy rokov časť vody prenikla pod povrch, no čo sa stalo so zvyškom?

Kam sa podela voda na Marse?

Ako v tlačovej správe uvádza portál Phys, v atmosfére Marsu slnečné žiarenie rozkladá molekuly vody na vodík a kyslík. Vodík, ako ľahší prvok, uniká do vesmíru oveľa rýchlejšie než deutérium, ťažšia verzia vodíka, ktorá má vo svojom jadre navyše neutrón. Tento rozdiel v hmotnosti spôsobuje, že deutérium sa z atmosféry Marsu vyparuje oveľa pomalšie.

NASA/JPL-Caltech, Unsplash / Planet Volumes

Vedci teda sledujú pomer medzi týmito dvoma formami vodíka, aby mohli lepšie pochopiť, koľko vody Mars v minulosti mal. John Clarke z Bostonskej univerzity a jeho tím analyzoval údaje z oboch misií a pomocou týchto dát sledovali, ako atómy vodíka unikajú do vesmíru. Výsledky tejto štúdie priniesli prvý ucelený obraz o atmosférickom úniku vodíka z Marsu.

Je iná, ako sme mysleli

Jedným z najväčších objavov je, že atmosféra Marsu je oveľa dynamickejšia, než sa pôvodne predpokladalo. Ukázalo sa, že únik vodíka a deutéria sa rýchlo mení, najmä keď je Mars bližšie k Slnku. Predošlé predstavy o pomalom rozptyľovaní molekúl vo vrchných vrstvách atmosféry už teda podľa všetkého neplatia.

Nová štúdia totiž naznačuje, že molekuly vody stúpajú veľmi rýchlo a následne unikajú z vysokých vrstiev atmosféry, kde sa ich atómy môžu uvoľniť.

Tieto úniky si navyše vyžadujú dodatočnú energiu, ktorú môžu poskytovať napríklad častice slnečného vetra alebo chemické reakcie „poháňané“ slnečným žiarením.

Skúmanie histórie vody na Marse je dôležité nielen pre pochopenie vývoja planét v našej slnečnej sústave, ale aj pre štúdium planét mimo nej. Mars, Zem a Venuša sa nachádzajú v obývateľnej zóne Slnka, no každá z týchto planét prešla úplne odlišným vývojom. Poznatky z Marsu môžu byť kľúčové pri skúmaní vzdialených svetov a ich potenciálu obsahovať vodu či život.