Ozónová vrstva má neoceniteľnú úlohu pri ochrane našej planéty a ľudí pred škodlivými účinkami slnečného žiarenia. Dnes však pre každého, kto sa zaujíma o osud planéty, máme zlé správy. Podľa najnovších zistení diera v ozónovej vrstve nad Antarktídou narástla do ozrutných rozmerov. Na tému upozornil portál Space.

13. najväčšia ozónová diera

Ozónová vrstva funguje ako akási ochranná bariéra, ktorá chráni našu planétu pred škodlivým UV žiarením, ktoré pohlcuje alebo odráža späť do vesmíru. Táto zóna sa nachádza predovšetkým v spodnej časti stratosféry vo výške 15 až 35 kilometrov nad zemským povrchom.

Analogicky k uvedenému je teda ozónová diera oblasť s drasticky nízkou koncentráciou ozónu. Samotný ozón je plyn zložený z trojatómovej molekuly kyslíka, pričom za normálnych okolností ide o vysokoreaktívny plyn s extrémne silnými oxidačnými účinkami.

Ako píše NASA na svojom webe, ozónová diera nad Antarktídou dosiahla tohtoročné maximum 7. októbra, pričom sa do histórie zapísala ako 13 najväčšia nameraná ozónová diera od roku 1979. Za obrovským rozmerom ozónovej diery stojí veľmi studená zima na južnej pologuli a účinky globálneho otepľovania.

Merania ozónovej diery uskutočňujú odborníci z NASA pomocou troch špeciálnych satelitov. Tento rok satelitné pozorovania odhalili, že ozónová vrstva počas svojho maxima bola veľká asi ako celá Severná Amerika – približne 24,8 milióna km². Od polovice októbra sa ozónová diera potom začala postupne zmenšovať.

Okrem satelitov, špecialisti z NOAA monitorujú vrstvu ozónu aj pomocou meteorologických balónov nesúcich prístroje určené na meranie hrúbky ozónovej vrstvy.

Zachránil nás Montrealský protokol

Ako však vyplýva z priloženého grafu, ozónová diera sa vďaka Montrealskému protokolu, ktorý bol prijatý 16. septembra 1987, pomaly zotavuje. Napriek tomu, že ozónová vrstva tento rok dosahuje väčšie rozmery ako je priemer, je podstatne menšia, ako mnohé ozónové diery na konci minulého storočia.

NASA’s Earth Observatory/Joshua Stevens

S istotou môžeme skonštatovať, že Montrealský protokol dal ľudstvu šancu bojovať s globálnym otepľovaním. Iba vďaka dodržiavaniu tohto protokolu dnes môžeme v Parížskej dohode, ktorá ustanovuje obmedzenia emisií skleníkových plynov po roku 2020, hovoriť o udržaní nárastu globálnej priemernej teploty pod 2 °C oproti hodnotám pred priemyselnou revolúciou.

Podľa dostupných informácií, ak by Montrealský protokol nevstúpil do platnosti, diera by bola väčšia o približne 4 milióny km². Podpísaním protokolu odborníci dúfali, že ozónová vrstva sa obnoví do roku 2060. Obnova je však o niečo pomalšia ako sa predpokladalo, pričom podľa najnovších výpočtov k obnove nedôjde skôr ako v roku 2070.

Čítajte viac z kategórie: Novinky