Vesmírne lety nie sú cesta pre bežných ľudí, nebezpečenstvo je voči leteckej doprave enormné

Pre zakladateľa spoločnosti SpaceX Elona Muska je hlavnou prioritou okrem bezpečného návratu posádky Crew Dragon, ktorej pristátie je naplánované v nedeľu, najmä projekt vesmírnej lode Starship. Tá má dostať ľudí nielen na Mars či na Mesiac, ale má byť použitá aj pre ambiciózny projekt prepravy ľudí po celom svete na obrovské vzdialenosti za menej ako hodinu.

Podľa popredných slovenských astronómov však predstava cestovania okolo sveta nadzvukovou rýchlosťou v kozmickej lodi vyvoláva množstvo otázok. Musk v polovici júna (16.6.) na svojom twitterovom účte uviedol, že „SpaceX buduje plávajúce štartovacie rampy určené na prepravu ľudí na Mars a Mesiac a pre hypersonické cestovanie okolo Zeme“.

Zároveň dodal, že „predtým, než na palubu takýchto komerčných letov budú môcť vstúpiť cestujúci, bude vykonaných ešte množstvo testovacích letov“. Prvý z nich by sa podľa neho mohol uskutočniť do dvoch až troch rokov. Koncept nadzvukových komerčných letov na prepravu medzi kontinentmi Musk predstavil už v septembri 2017.

Vesmírne lety sú podľa odborníkov omnoho nebezpečnejšie

Loď Starship má podľa týchto plánov vyniesť do vesmíru nosná raketa Super Heavy, ktorá sa v kozme od lode Starship odpojí a vráti sa späť na Zem. Musk pred časom uviedol, že jeden takýto let by mohol naraz prepraviť až 1000 cestujúcich. Musk okrem toho navrhol, že z dôvodu bezpečnosti obytných oblastí a tiež pre hluk rakiet bude potrebné vybudovať plávajúce štartovacie rampy na vodnej hladine približne 30 kilometrov od pobrežia.

Zobraziť celú galériu (0)

SpaceX

Na tieto rampy by cestujúcich mohol prepravovať vysokorýchlostný transportný systém tzv. Hyperloop, píše internetový portál Inverse. Starship by tak let z Los Angeles do New Yorku, ktorý bežne trvá päť hodín a 25 minút, zvládol za 25 minút.

Cesta z Hongkongu do Londýna, ktorá zvyčajne trvá 11 hodín a 50 minút, by Starshipu trvala iba 34 minút. Takýto spôsob cestovania sa však nezaobíde bez určitých rizík a je otázne, či by v budúcnosti dokázal nahradiť tradičné komerčné lety lietadiel.

„Každý štart rakety, ako aj pristátie pilotovanej lode, sú veľmi komplikované a nebezpečné fázy každého letu. Počas týchto úkonov dochádza k prieniku atmosférou, čo vytvára extrémne teplotné a tlakové rozdiely na raketu, ako aj loď. To robí celý let nebezpečnejší ako bežný let lietadlom,“ uviedol astronóm Jiří Šilha z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského.

Problémom tiež môže byť prudké zrýchlenie pri štarte, ktoré by predstavovalo zhruba štyri- až päťnásobok tiažového zrýchlenia na Zemi. „To znamená, že váha človeka sa zdá byť štyri až päťkrát väčšia. Silne to zaťažuje ľudský organizmus, ktorý na to musí byť vycvičený.

Ak by sa bežne lietalo loďami Starship na rôzne miesta na Zemi, každý cestujúci by musel byť fyzicky zdatný a podstúpiť časovo náročné cvičenie pred každým štartom,“ dodal Šilha.

Cestujúci by sa museli podrobiť tréningu

S týmto tvrdením súhlasí aj Ján Svoreň z Astronomického ústavu Slovenskej akadémie vied, podľa ktorého by cestujúci pri tomto spôsobe letu zrejme museli vopred absolvovať zdravotnú prehliadku, ideálne aj krátky tréning.

„Riziko je pri veľkom preťažení veľké aj u zdravého, avšak netrénovaného človeka. Na druhej strane by išlo o lety po balistickej dráhe, kde nie je potrebné vyvinúť také zrýchlenie, ako keď chceme dostať posádku na obežnú dráhu,“ skonštatoval Svoreň.

Ani krátka doba letu však v konečnom dôsledku nemusí byť až takou výhodou.

„Dopraviť cestujúcich na štartovaciu rampu pred štartom a späť na pevninu po pristátí v mori bude časovo náročné a môže to trvať aj niekoľko hodín. Pred každým štartom treba pripraviť raketu, čo taktiež predĺži samotné trvanie letu.

Navyše na rozdiel od lietadiel rakety nemôžu štartovať a kozmické lode pristávať pri akomkoľvek počasí. Musia byť splnené niektoré striktné poveternostné podmienky. To môže viesť k častým zrušeniam či presunom letov na inú dobu,“ tvrdí Jiří Šilha.

Podľa Šilhu bude zaujímavé sledovať napredovanie tohto projektu. „Zdôraznil by som, že aj v minulosti sme mali koncept nadzvukových lietadiel Concorde, ktoré dokázali letieť rýchlosťou až 2200 km/h. Avšak kvôli ich cene, ale predovšetkým hluku, ktorý cestujúci počas letu zažívali, sa tento typ prepravy ukázal ako nie veľmi príťažlivý,“ dodal.

Čítajte viac z kategórie: Novinky