Vedci skúmali vplyv dlhotrvajúcich vesmírnych misií na makro a mikroštrukturálne zmeny v mozgu kozmonautov. Napriek tomu, že tieto misie spôsobujú rozsiahle fyziologické zmeny, ich vplyv na štruktúru mozgu nie je dostatočne preskúmaný.

Kreuje ľudstvo svoju záhubu? Superinteligentnú AI nebudeme vedieť kontrolovať, dokonca ju ani nepochopíme

Prelomová „špongia“. Vzduch premení na pitnú vodu, za deň zvládne takmer 20 litrov

Naživo: Falcon 9 zlomil svetový rekord, vyštartoval s vyše 140 satelitmi

Skúmaním vplyvu vesmírnych letov na ľudský organizmus pre vedeckú obec nie je ničím novým, veď už takmer 60 rokov úpenlivo sledujeme fyziologické zmeny kozmonautov po dlhých a náročných vesmírnych letoch. Tie totiž zanechávajú výrazne stopy na ľudskom organizme, keďže posádka vesmírnej lode sa nachádza v prostredí mikrogravitácie, zvýšeného žiarenia a sociálnej izolácie.

Tentokrát sa však vedci zamerali na oblasť, ktorá takmer vôbec nie je preskúmaná – zmeny v štruktúre mozgu vplyvom vesmírnych letov. Dosiahnuté výsledky vedecký tím publikoval v žurnále Science Advances, na čo ako prví upozornil portál Business Insider.

Zmeny v štruktúrach mozgu sledovali prostredníctvom MRI

Konkrétne vedci analyzovali mozog 11 ruským kozmonautom prostredníctvom magnetickej rezonancie, ktorú uskutočnili pred, krátko po a 7 mesiacov po vesmírnych misiách kozmonautov.

Vedci na základe skenu MRI zistil po návrate kozmonautov nárast bielej hmoty v malom mozgu (cerebellum), ktorý je zodpovedný za koordináciu pohybov, držanie tela, svalové napätie a spracovanie citových výrazov tváre. Toto zistenie je zároveň prvým jasným dôkazom o senzomotorickej neuroplasticite. Neuroplasticita (plasticita mozgu) je zmena štruktúry mozgu, ku ktorej dochádza v priebehu života vplyvom učenia, dospievania a rôznych životných zmien.

Toto zvýšenie bielej hmoty spôsobuje najmä beztiažový stav, v ktorom sa kozmonauti prakticky musia naučiť žiť. Tento proces pritom vyžaduje zabudnúť takmer na všetky pohyby, čo sa na Zemi počas svojho života naučili, zabudnúť na správanie sa a pohyb objektov a prispôsobiť sa beztiažovému stavu a životu vo vesmíre, informoval portál The Guardian.

Kozmonauti na palube vesmírnej stanice strávili v priemere 171 dní, čo vedci vykonávajúci túto štúdiu pokladali za dostatočne dlhú dobu. Odborná obec zostala zaskočení po tom, ako zistila, že nadobudnuté motorické schopnosti u kozmonautov pretrvávajú aj niekoľko mesiacov po návrate na Zem. Objasniť príčinu týchto dlhodobých zmien v motorike sa zatiaľ nepodarilo.

Kozmonautom sa vo vesmíre zhoršuje zrak

Okrem toho vedci zistili, že mikrogravitácia spôsobuje aj pohyb mozgu smerom nahor, čo naopak spôsobuje zmeny v prerozdelení mozgovomiechového moku. Tiež dochádza k rozširovaniu mozgových komôr, čo môže súvisieť so stratou ostrosti videnia.

Hlavný autor práce Steven Jilling na margo zistenia uviedol, že táto tekutina sa môže hromadiť za okom a vytvoriť opuch, ktorý spôsobí zhoršenie zraku do blízka. Takéto zhoršenie zraku vedci tiež nazývajú „neuro-okulárny syndrom spojený s vesmírnymi letmi“ (spaceflight-associated neuro-ocular syndrome).

Výskum tiež potvrdzuje zistenia prieskumu z roku 2012, v ktorom až 60 % kozmonautov americkej vesmírnej agentúry NASA uviedlo, že na palube ISS majú podstatne zhoršené videnie.

Vedci však uvádzajú, že tento fenomén je potrebné ešte poriadne preskúmať, nakoľko často dochádza k zhoršeniu videnia iba na jednom oku a aj to nie u všetkých kozmonautov. Uvedené zistenia plánuje vo svojich projektoch využiť aj ruská vesmírna agentúra Roscosmos a európska vesmírna agentúra ESA, ktoré tento fenomén vo svojich najbližších misiách čo najviac zmiernia.