Čína plánuje v roku 2028 vypustiť do vesmíru ambiciózne observatórium s cieľom nájsť potenciálnu „druhú Zem“. Misia s názvom Earth 2.0 vznikla pod záštitou Šanghajského astronomického observatória Čínskej akadémie vied (CAS) a je navrhnutá špeciálne na detekciu planét o veľkosti Zeme, ktoré sa nachádzajú v obývateľných zónach hviezd podobných Slnku.

Vzhľadom na to, že od roku 1995 sme objavili približne 5 000 exoplanét, no zatiaľ žiadna z nich nespĺňa vyššie uvedené kritéria, ide skutočne o obrovskú výzvu.  Štatisticky pritom malo byť objavené aspoň jedno dvojča Zeme. Pátranie však pokračuje a nové výpočty naznačujú, že čínske observatórium ich objaví minimálne 17. Na tému upozornil portál SpaceNews.

Zem 2.0

Observatórium bude vybavené šiestimi širokouhlými optickými teleskopmi s apretúrou 28 centimetrov. Tieto teleskopy budú nepretržite sledovať približne 2 milióny hviezd, pričom budú hľadať známky planét, ktoré by mohli byť podobné Zemi. Zariadenie bude umiestnená na tzv. Lagrangeovom bode L2 medzi Slnkom a Zemou, čo je gravitačne stabilná oblasť, kde sa nachádza aj Vesmírny teleskop Jamesa Webba. Tento bod umožní observatóriu udržiavať stály výhľad na cieľové hviezdy a minimalizovať rušenie, čím sa zvýši presnosť meraní.

Freepik/NASA

Misia Earth 2.0 má unikátnu výhodu v dlhodobom pozorovaní, ktoré umožní zachytiť planéty s dlhšími obežnými dráhami v obývateľných zónach okolo hviezd podobných Slnku. To je výrazný pokrok oproti misiám ako Kepler, ktoré objavovali planéty najmä v tesnej blízkosti svojich hviezd.

Bude pokračovať v „šľapajách“ observatória Kepler

To, prečo sme však „Zem 2.0“ stále neobjavili, má svoje opodstatnenie. Planéta podobná Zemi je totiž na dlhšej obežnej dráhe, ako väčšina objavených exoplanét a Kepler počas svoje služby (2009 – 2018) trpel mechanickou poruchou, čo obmedzovalo jeho možnosti.

NASA/CXC/NGST

Earth 2.0 Telescope alebo skrátene ET však poskytne hneď niekoľko výhod. Azda tou najväčšou je, že dokáže pokryť 500 štvorcových stupňov (deg²) z celkových 41 000 štvorcových stupňov oblohy. Pre porovnanie, zorné pole družice Kepler bolo len 115 deg².

Navyše, ET bude sledovať rovnakú časť oblohy ako Kepler, takže bude mať o niečo „ľahšiu“ (toto pole je dobre preštudované) prácu. Zároveň potvrdí aj Keplerove objavy. Výpočty a štatistiky naznačujú, že ET pomôže objaviť viac ako 30 000 exoplanét, pričom až 5000 z nich by malo byť rovnako veľkých, ako tá naša.

Ako sme spomínali, do tejto ambicióznej misie, ktorá je naplánovaná na rok 2028 sa zapojí viac ako 40 inštitúcií (prevažne z Číny), fungovať bude minimálne 4 roky a za deň na Zem odošle takmer 170 GB dát.