Mars a Mesiac. Dva tajomné svety, ktoré lákajú ľudstvo dlhé dekády. Priťahujú nás svojim potenciálom pre budúce generácie či tajomnom z hľadiska nezodpovedaných otázok. Ale kam by sa mali ľudia skutočne vydať a započať novú kapitolu civilizačného vývoja?

Vybrať si červenú planétu vzdialenú 55 – 400 miliónov km od Zeme alebo najbližšie vesmírne teleso bez známok života? Ani jedna z možností nevyzerá lákavo, ale s každodenným technologickým pokrokom nastal čas sa rozhodnúť a zadefinovať si, kam by ľudstvo malo skutočne smerovať a kde nás namiesto života čaká len smrť.

Ohľadom tejto fascinujúcej témy FonTech.sk kontaktoval bývalého astronóma NASA Petra Vereša, ktorý zasvätil život vesmíru pred 20 rokmi a počas tohto obdobia objavil stovky asteroidov. Dnes pôsobí na Harvarde, kde ako pracovník stále dohliada na „pokojný sled udalostí“ až za hranice exosféry. Za ňou sa totiž skrýva veľa neprebádaného a spoločne ti prinášame analýzu dvoch veľmi podstatných miest vo vesmíre, kde budú prvé kroky ľudí smerovať v blízkej budúcnosti.

Voda

Na Zemi problém s vodou nikdy nebude, hoci sú krajiny, ktoré pomoc potrebovať budú, ale na iných kontinentoch jej bude vždy dostatok. Čerpať ju môžeme aj z oceánov, ale ak si porovnáme Mars a Mesiac, kde nájdeme viac vody a k čomu bude slúžiť?

Mars

Podľa súčasných vedeckých poznatkov vieme potvrdiť, že na Marse je viac vody ako na Mesiaci. Vyskytuje sa v pevnom skupenstve a dostať sa k nej nebude vždy ľahké. „Hovorí sa, že keby sa nejako podarilo otepliť Mars a vytvoriť mu akú-takú atmosféru, tej vody je tam toľko, že Mars by mohol byť pokrytý niekoľkými metrami vody,“ doplnil Peter Vereš. Voda na Marse sa nachádza v zamrznutej forme, väčšinou hlboko pod povrchom. Na južnom a severnom póle sa vodný ľad nachádza doslova na povrchu, často pokrytý len tenkou vrstvou prachu.

Voda na Marse je viazaná prevažne v kryosfére (vo forme permafrostu a polárnych čapiek) ako ľad alebo malá časť v atmosfére ako vodná para. Vedci odhadujú, že kapacita zadržiavania vody na Mesiaci je približne 40 000 kilometrov štvorcových mesačného povrchu. Nájdeme ju iba na dne impaktných kráterov v oblasti pólov, kde nikde nedopadne slnečné svetlo.

NASA

Jedným z takýchto miest je veľká planina Utopia Planitia, kde sa historicky prvýkrát dotkol marťanského povrchu model Viking 2 od NASA v septembri 1976. V máji 2021 tam pristál aj čínsky modul Zhurong, ktorého skúmanie došlo k záveru, že povodie Utopia Planitia obsahovalo vodu v čase, keď mnohí vedci verili, že Mars je suchý a studený.

„Keď v roku 2007 na Marse pristál Mars Phoenix Lander, jeho pristávacie trysky odkryli prach a na krátku dobu sa tak odhalil biely, zrejme čistý vodný ľad a ten zakrátko vysublimoval. Vodný ľad nakrátko videl aj v plytkých výkopoch, ktoré modul vydoloval robotickou lopatkou,“ vraví Vereš.

Vodný ľad sa pri nízkom atmosférickom tlaku okamžite zmení na plyn. Preto by nedávalo zmysel ju niekedy v budúcnosti čerpať na Zem. Využitie vidieť skôr pre ľudí žijúcich na Marse. Vodu sa dá pomerne ľahko rozdeliť na kyslík a vodík, obe použiteľné na raketové palivo a iné potreby.

Mesiac

Voda na Mesiaci bola prvýkrát detekovaná v roku 1970, ale až v roku 2009 bolo v kráteri Cabeus objavené značné množstvo vody vďaka misii LCROSS (Lunar Crater Observation and Sensing Satellite) agentúry NASA.

Nachádza sa tam v rôznych formách a miestach. Difúzne molekuly vody v nízkych koncentráciách môžu pretrvávať na mesačnom povrchu so slnečným svetlom, zatiaľ čo vodný ľad je prítomný v studených, trvalo zatienených kráteroch na mesačných póloch. Teploty v studených pasciach sú také nízke, že ľad sa tu správa ako skala.

„Ak by sme zo dna polárneho krátera na Mesiaci vybagrovali jeden meter kubický, z prachu a hornín by sme vydolovali asi pol litra vody. Voda sa tam nachádza maximálne v podobe rozptýlených zrniek ľadu alebo je súčasťou minerálov,“ doplnil Vereš.

Nedávne potvrdenie prítomnosti vody na mesačnom povrchu môže vedcom pomôcť lepšie pochopiť, ako sa voda správa na Mesiaci a ako vzniká a pretrváva v takom drsnom prostredí, uviedla NASA.

V prípade ale, že by kolonizátori chceli z pôdy vydolovať použiteľnú vodu, mesačnú horninu musia zohriať a vodu zachytiť v plynnom skupenstve, podobne ako to robíme na Zemi destiláciou. Destilovaná voda ale nie je vhodná na pitie, chýbajú v nej minerály, tie sa však dajú jednoducho dodať.

Objav vody na Mesiaci má významné dôsledky pre budúce vesmírne misie a potenciálnu kolonizáciu. Je nevyhnutná pre udržanie života a jej prítomnosť na mesačnom povrchu by mohla poskytnúť cenný zdroj pre budúcich astronautov, ktorí by ju môžu potenciálne zbierať a premeniť na pitnú vodu, dýchateľný kyslík alebo raketové palivo.

Životné podmienky

Žiadne lesnaté územia, trávnaté lúky či polia. Podmienky na život kdekoľvek vo vesmíre nie sú moc príťažlivé. Ak nazrieme na povrch Marsu a Mesiaca, žiadne známky života. Žiaľ, pri výbere kolonizovateľných objektov vo vesmíre nemáme v súčasnosti na výber nič lepšie z hľadiska vzdialenosti od Zeme a prvé kroky ľudí vo vesmíre pôjdu práve sem. Čo ale čaká ľudskú posádku po dotyku ich skafandrov s povrchom?

Čítaj viac z kategórie: Novinky