V texte sú materiály TASR.

Záujemcovia majú v jedinečnú príležitosť bádať v dokumentoch vytvorených Štátnou bezpečnosťou. Tie sú spravované Ústavom pamäti národa (ÚPN), ktorý cez svoj web umožňuje zistiť, či tajná polícia evidovala dokumenty napríklad na rodinného príslušníka.

Verejnosť môže v archíve ÚPN bádať v dokumentoch Štátnej bezpečnosti

Záujemcovia cez web ÚPN zistiť, či tajná polícia evidovala dokumenty napríklad na rodinných príslušníkov.

 „V sekcii registračné protokoly si vyhľadáte v skrátenej verzii všetky protokoly. Zadáte meno, priezvisko, prípadne dátum narodenia. Akonáhle zistíte, že v registračnom protokole je záznam, priamo na stránke je odkaz na kontakt do bádateľne archívu, kde sa napíše požiadavka. Potom sa rozbehne proces a pripravujeme archívny materiál, ak sa u nás nachádza,“ priblížil riaditeľ Archívu ÚPN Peter Mikle.

 

ScreenShot/Ústav pamäti národa

Návštevník si následne môže dokumenty preštudovať v sídle archívu. Mikle vyzdvihol úroveň digitalizáciu, čo zjednodušuje celý proces. „Je to lepšie aj pre archívny dokument, je tam menšia degradácia papiera,“ skonštatoval. „Počas jednej návštevy vieme bádateľovi pripraviť oveľa väčšie a hutnejšie množstvo archívnych dokumentov. Tým, že je to celé zdigitalizované, aj samotný bádateľ vie oveľa rýchlejšie prebádať dokumenty,“ priblížil benefity digitalizácie.

Mikle taktiež pripomenul, že archív ÚPN spravuje a chráni dokumenty vypracované spravodajskými zložkami medzi rokmi 1938 až 1989. „Nachádzajú sa u nás dokumenty vytvorené Štátnou bezpečnosťou až do roku 1989,“ dodal. Priblížil, že ŠtB vytvárala agentúrne spisy na osoby z civilného prostredia, ktoré boli zverbované na spoluprácu s tajnou službou, vytvárala tiež vyšetrovacie zväzky či rôzne objektové zväzky.

ScreenShot/Ústav pamäti národa

Štátna bezpečnosť po 17. novembri 1989 prestávala dbať na poctivé sledovanie udalostí v spoločnosti, keďže federálne ministerstvo vnútra už cítilo, že režim sa mení, pripomenul Mikle. „V decembri 1989 prebehli tzv. divoké skartácie, keď sa zničilo mnoho materiálu, týkajúceho sa osôb, ktoré boli Štátnou bezpečnosťou zaangažované alebo prinútené k spolupráci,“ priblížil.

Vo štvrtok a piatok čaká návštevníkov v archíve ÚPN prehliadka priestorov, komentovaná výstava o ochrane štátnej hranice i diskusie. Výstavu tvoria podľa Mikleho autentické archívne dokumenty vytvorené pohraničnou strážou, dobové predmety ako zbrane, nočné videnie či výstroj pohraničníkov, ktorí slúžili na hraniciach do roku 1989.

Život v nedemokratickom režime priblíži Festival slobody

Archív ÚPN organizuje v rámci Festivalu slobody 10. a 11. novembra aj Deň otvorených dverí. 12. ročník Festivalu slobody sa bude odohrávať v Bratislave od 7. do 17. novembra, pričom program tvorí medzinárodná filmová prehliadka, diskusie, výstavy, divadelné predstavenia, koncerty, Deň otvorených dverí Archívu ÚPN, ako aj podujatie Víkend zatvorených hraníc.

FOTO TASR - Jaroslav Novák

Verejnosť si bude môcť zažiť situácie, ktoré boli súčasťou bežného života pred rokom 1989. Hlavným poslaním festivalu je vzdelávať a najmä mladej generácii ukázať pravú tvár nedemokratických režimov.

Festival slávnostne otvoria už vo štvrtok udeľovaním cien Ústavu pamäti národa. „Laureátmi ceny za odpor proti nedemokratickým režimom a boj za obnovu slobody a demokracie sú bývalí politickí väzni Branislav Tvarožek a Jozef Kendra, laureátkou ceny za prínos k poznaniu obdobia neslobody a šírenia myšlienok slobody a demokracie je novinárka Soňa Gyarfašová,“ uviedol počas tlačovej konferencie predseda Správnej rady ÚPN Jerguš Sivoš. Prehliadka filmov bude od 7. do 10. novembra v Spoločenskom dome Nivy v kine Nostalgia. Realitu nedemokratických režimov priblížia filmy z Poľska, Česka či Nórska.