Veľký tresk má úplne iný pôvod, ako sme mysleli. Vedcov mätie nepolapiteľné „dvojča“ čiernych dier

Čierne diery patria k najzáhadnejším, najúchvatnejším a najštudovanejším fenoménom súčasnosti. Hoci prvý signál z čiernej diery sme objavili už v roku 1964 a aktuálne sa ich existencia považuje za záležitosť vedeckého faktu, doposiaľ sú tieto „vesmírne monštrá“ podivnejšie ako hocičo iné. Vedel si však, že čierne diery majú svoj náprotivok, ktorý je ešte oveľa záhadnejší a tajuplnejší?

Náprotivok čiernych dier

Rovnako ako ku každej častici existuje antičastica, ktorú možno považovať za akési zrkadlové dvojča s rovnakou hmotnosťou, no opačným nábojom, aj čierne diery majú svoje „zrkadlové dvojčatá“.

Predtým ale, ako sa k nim dostaneme, je potrebné spoznať aspoň v krátkosti čierne diery. Za čierne diery považujeme astronomické objekty s tak obrovskou hustotou, že z ich gravitačného zovretia nedokáže nič uniknúť. Podľa všeobecnej teórie relativity je možné ich kompletne charakterizovať tromi parametrami – hmota, moment hybnosti a náboj. Vo svojej podstate stačia dva parametre, keďže čierna diera veľa náboja nemá.

Sophia Dagnello, NRAO/AUI/NSF

Všeobecná teória relativity počíta aj s jej náprotivkom. Ten sa označuje termínom biela diera a jej existenciu ako prvý navrhol ešte v roku 1964 Igor Dmitrijevič Novikov. Ruský kozmológ videl bielu dieru ako súčasť riešenia Einsteinových rovníc gravitačného poľa, ktoré sú známe ako „maximálne predĺžená“ verzia Schwarzschildovej metriky popisujúcej čiernu dieru s nulovou rotáciou a nábojom.

„Maximálne predĺženie“ v tomto prípade odkazuje na myšlienku, že časopriestor by nemal mať žiadne hrany, takže nech by častica padala po ľubovoľnej trajektórii, mohla by po nej pokračovať ľubovoľne ďaleko do budúcnosti. Jedinou jej prekážkou by bola gravitačná singularita, aká sa nachádza i v strede čiernej diery.

NEPREHLIADNI
Pád do čiernej diery. Čo by sa ti stalo a prežiješ vôbec?

Aby však táto podmienka mohla byť splnená, musí okrem vnútornej oblasti čiernej diery, kam padajú častice prichádzajúce z vonkajšej strany horizontu udalostí, existovať aj oddelená oblasť bielej diery, ktorá nám umožní extrapolovať trajektóriu častíc, ktoré vonkajší pozorovateľ vidí stúpať smerom von od horizontu udalostí.

Jednoducho povedané, biele diery sú opakom čiernych dier. To znamená, že tak ako z horizontu udalostí čiernej diery nemôže nič uniknúť, tak do horizontu udalostí bielej diery nedokáže nič vstúpiť. Takže zatiaľ čo čierne diery „požierajú“ okolitú hmotu, biele diery ju vyvrhujú preč. Biele diery by mali byť neuveriteľne jasné a energetické udalosti, ktoré „zbesilo“ emitujú žiarenie.

Čítaj viac z kategórie: Vesmír a veda