Väčšina ľudí si pod pojmom urýchľovač častíc predstaví obrovské laboratóriá s nástrojmi, ktoré dokážu vyprodukovať neuveriteľné množstvo energie. Vedcom z Národného urýchľovacieho laboratória SLAC sa však podarilo vytvoriť urýchľovač vo veľkosti obyčajného procesora, informuje IFL Science.

Urýchľovač vo veľkosti procesora

Výskumníci z Národného urýchľovacieho laboratória SLAC v USA vytvorili kremíkový čip, ktorý dokáže urýchliť elektróny na vysokú rýchlosť vo vzdialenosti menšej, ako je šírka ľudských vlasov.

Nový prototyp zrýchľuje elektróny cez vákuovo utesnený kanálik, avšak na rozdiel od mikrovlnného žiarenia či magnetov využíva infračervené žiarenie. To prostredníctvom laseru pulzuje 100 000-krát za sekundu, pričom zakaždým zasiahne elektróny v takom uhle, aby sa pohli vpred, píše New Atlas.

„Najväčšie urýchľovače sú ako výkonné teleskopy. Na svete ich je veľmi málo, a vedci musia prísť na miesta ako SLAC aby ich mohli použiť. Chceme preto miniaturizovať technológiu urýchľovača tak, aby sa stala prístupnejším výskumným nástrojom.“, uviedla vedúca autorka výskumu zo Stanfordskej univerzity, Jelena Vuckovic.

Zobraziť celú galériu (1)
Časť štruktúry urýchľovača / Zdroj: Stanford / Neil Sapra

Môže pomôcť pri liečbe rakoviny

Napriek tomu, že tento projekt je len v prvotnom štádiu, sú vedci skutočne nadšení z možných aplikácií svojho čipu, ktorý by mal naozaj široké spektrum využitia, a mohol by byť užitočný v rôznych oblastiach vrátane medicíny. Výskumníci dokonca tvrdia, že prvou aplikáciou môžu byť cielenejšie liečby rakoviny.

V súčasnosti sa totiž elektróny s vysokou energiou nepoužívajú na radiačnú terapiu, pretože dokážu spáliť pokožku človeka. Lekári by však zaviedli pacientovi pod kožu vákuovú trubicu, ktorej koniec by smeroval priamo k nádoru.

Následne zrýchlené elektróny prúdiace cez trubicu by dokázali priamo zasiahnuť rakovinové bunky bez toho, aby si to odniesli aj zdravé bunky v okolí.

Aby bol však tento miniatúrny urýchľovač užitočný pre výskum alebo lekárske aplikácie, je cieľom vedcov urýchliť elektróny na 94 % rýchlosti svetla, čo je asi 1 000-násobok toho, čo sa im podarilo dosiahnuť v prototype.

Keďže sú však všetky kritické funkcie potrebné na vytvorenie rýchlenia zabudované priamo do čipu, zvyšovanie jeho schopností by malo byť vcelku jednoduché. Výskumníci dúfajú, že dokážu dosiahnuť túto úroveň do konca roka 2020.

Pošli nám TIP na článok



Vesmír a veda