Červený supergigant Betelgeuze patril medzi 20 najjasnejších pozorovaných hviezd. No merania z minulého týždňa naznačujú, že jeho svietivosť klesla len na 37 % obvyklej svietivosti, čo možno naznačuje jeho blízky koniec.

Až šokujúco vyspelé. Vedcov zaskočilo, aké boli galaxie v rannom vesmíre

Vypadávajúce vzorky asteroidu zo sondy NASA sú zaistené. Smeruje späť na Zem

NASA objavila v atmosfére jedného z najznámejších mesiacov molekulu, ktorá zaskočila nielen vedcov

Portál IFL Science informoval o najnovších meraniach Americkej asociácie pozorovateľov premenlivých hviezd (AAVSO), ktoré ukazujú neobvyklé zmeny hviezdy Betelgeuze za posledných 125 rokov. Tá sa nachádza v súhvezdí Orion a je od Zeme vzdialená približne 643 svetelných rokov. Zároveň jej hmotnosť dosahuje 11-násobok hmotnosti nášho lnka, pričom jej polomer je 900-krát väčší.

Zmeny, ktoré sú pre astronómov doposiaľ záhadou

Ak by sme vyššie uvedené poznatky vzali do perspektívy s naším solárnym systémom, polomer Betelgeuze by sa na rozdiel od nášho Slnka natiahol až k Jupiteru. Ide o naozaj obrovskú hviezdu, ktorá však v poslednom období zažíva nevídané zmeny. Dáta z portálu The Astronomer’s Telegram naznačujú, že jej polomer sa od septembra 2019 zväčšil o 9 %, zatiaľ čo jeho svietivosť sa znížila o takmer 25 %.

Posledné dáta z AAVSO už pritom hovoria, že svietivosť hviezdy sa znížila len na 37 % pôvodnej svietivosti. To zapríčinilo, že hviezda, ktorá bola kedysi ôsmou najjasnejšou pozorovanou hviezdou, úplne vypadla z rebríčka 20 najjasnejších hviezdy. Aká je však príčina týchto zmien Betelgeuze je pre astronómov tak trochu záhadou.

Stojí Betelgeuze pred nevyhnutným koncom?

Betelgeuze je premenlivá hviezda, čo znamená, že obdobia znižovania a opätovného zvyšovania svietivosti sú pre ňu bežné. Jej jas osciluje v rôznych dĺžkach cyklu, pričom prvý trvá približne 420 dní, ďalší približne päť alebo šesť rokov a tretí časový úsek trvá od 100 do 180 dní. Astronómovia sa tak domnievajú, že súčasné stmievanie Betelgeuze by mohlo byť iba jej mimoriadne silnou verziou 420-denného cyklu.

Existujú však aj iné teórie, ktoré nezvyčajný pokles svietivosti a ostatné zmeny Betelgeuze vysvetľujú. Obrázky jeho povrchu ukazujú, že nie je plochý ale hrboľatý, pričom sa správa ako neustále sa meniaca viskozitná substancia.

Keď hviezda spáli svoje palivo, jej hmotnosť klesá, čím sa oslabuje gravitačná sila na jej vonkajších okrajoch. Tento jav vedie k vylúčeniu prachu a plynu z povrchu, čo môže byť dôvodom zakrytia nášho pohľadu na hviezdu a zároveň príčinou zdanlivého stmievania.

Jedná zo štúdií však hovorí, že život Betelgeuze sa po 8,5 miliónov rokov blíži ku koncu. Zároveň predpokladá, že jej zostáva už len 100 000 rokov, čo je z astronomického pohľadu akoby mrknutie okom. Pozorované zmeny tak môžu v skutočnosti naozaj znamenať „blízky“ koniec Betelgeuze, ktorý by mal nevyhnutne viesť k supernove.