Červený supergigant Betelgeuze patril medzi 20 najjasnejších pozorovaných hviezd. No merania z minulého týždňa naznačujú, že jeho svietivosť klesla len na 37 % obvyklej svietivosti, čo možno naznačuje jeho blízky koniec.
Portál IFL Science informoval o najnovších meraniach Americkej asociácie pozorovateľov premenlivých hviezd (AAVSO), ktoré ukazujú neobvyklé zmeny hviezdy Betelgeuze za posledných 125 rokov. Tá sa nachádza v súhvezdí Orion a je od Zeme vzdialená približne 643 svetelných rokov. Zároveň jej hmotnosť dosahuje 11-násobok hmotnosti nášho lnka, pričom jej polomer je 900-krát väčší.
Zmeny, ktoré sú pre astronómov doposiaľ záhadou
Ak by sme vyššie uvedené poznatky vzali do perspektívy s naším solárnym systémom, polomer Betelgeuze by sa na rozdiel od nášho Slnka natiahol až k Jupiteru. Ide o naozaj obrovskú hviezdu, ktorá však v poslednom období zažíva nevídané zmeny. Dáta z portálu The Astronomer’s Telegram naznačujú, že jej polomer sa od septembra 2019 zväčšil o 9 %, zatiaľ čo jeho svietivosť sa znížila o takmer 25 %.
Now at 37% of my usual brightness! #Betelgeuse pic.twitter.com/MUiCIctXP1
— Betelgeuse Status (@betelbot) January 30, 2020
Posledné dáta z AAVSO už pritom hovoria, že svietivosť hviezdy sa znížila len na 37 % pôvodnej svietivosti. To zapríčinilo, že hviezda, ktorá bola kedysi ôsmou najjasnejšou pozorovanou hviezdou, úplne vypadla z rebríčka 20 najjasnejších hviezdy. Aká je však príčina týchto zmien Betelgeuze je pre astronómov tak trochu záhadou.
Stojí Betelgeuze pred nevyhnutným koncom?
Betelgeuze je premenlivá hviezda, čo znamená, že obdobia znižovania a opätovného zvyšovania svietivosti sú pre ňu bežné. Jej jas osciluje v rôznych dĺžkach cyklu, pričom prvý trvá približne 420 dní, ďalší približne päť alebo šesť rokov a tretí časový úsek trvá od 100 do 180 dní. Astronómovia sa tak domnievajú, že súčasné stmievanie Betelgeuze by mohlo byť iba jej mimoriadne silnou verziou 420-denného cyklu.

Existujú však aj iné teórie, ktoré nezvyčajný pokles svietivosti a ostatné zmeny Betelgeuze vysvetľujú. Obrázky jeho povrchu ukazujú, že nie je plochý ale hrboľatý, pričom sa správa ako neustále sa meniaca viskozitná substancia.
There's a lot of discussion about the dimming of Betelgeuse on astrotwitter at the moment.
This simulation by Bernd Freytag et al. spanning just 16 years shows just how crazily variable red supergiant stars can be due to convection & magnetic fields.
1/https://t.co/x1ePbKMFhv pic.twitter.com/5aN4Mo4ZCw
— Mark McCaughrean (@markmccaughrean) December 24, 2019
Keď hviezda spáli svoje palivo, jej hmotnosť klesá, čím sa oslabuje gravitačná sila na jej vonkajších okrajoch. Tento jav vedie k vylúčeniu prachu a plynu z povrchu, čo môže byť dôvodom zakrytia nášho pohľadu na hviezdu a zároveň príčinou zdanlivého stmievania.
I end every night by peeing off of my south facing deck, looking into the night sky, hoping Betelgeuse will explode before my eyes. I was pretty confident that it was going to happen after I had three beers last Saturday. I will continue my experiment and report any observations.
— Joe Stoffa (@Joe_Stoffa) January 30, 2020
Jedná zo štúdií však hovorí, že život Betelgeuze sa po 8,5 miliónov rokov blíži ku koncu. Zároveň predpokladá, že jej zostáva už len 100 000 rokov, čo je z astronomického pohľadu akoby mrknutie okom. Pozorované zmeny tak môžu v skutočnosti naozaj znamenať „blízky“ koniec Betelgeuze, ktorý by mal nevyhnutne viesť k supernove.
Vesmír a veda

Supermasívne čierne diery zďaleka nie sú najväčšie. Existujú ešte gigantickejšie, zistili vedci

NASA už nemá miesto. Demoluje historickú 60-ročnú vzletovú platformu, štartovali z nej na Mesiac aj smrtiaci Challenger

Na Zemi dnes žijeme len vďaka náhode. Nasimulovali evolúciu 100 000 planét s prekvapivými výsledkami

Vesmírna sonda sa nezadržateľne blíži k Slnku. Len za rok urobila neuveriteľný progres
