Mikroplasty sa v posledných rokoch stali jednou z najdiskutovanejších environmentálnych tém. Vedci po celom svete sa snažia pochopiť, v akom rozsahu tieto drobné plastové častice znečisťujú životné prostredie a aké dôsledky to môže mať pre zdravie ľudí aj ekosystémov. Nová štúdia teraz upozorňuje na ďalší vážny problém, ktorý ide nad rámec samotnej toxicity mikroplastov. Ukazuje sa, že môžu fungovať aj ako efektívni prenášači nebezpečných patogénov a baktérií odolných voči antibiotikám.

Doterajší výskum už naznačil, že mikroplasty môžu negatívne ovplyvňovať biologické procesy v organizmoch a zároveň na seba viazať ďalšie toxické látky z prostredia. Najnovšie zistenia vedcov z University of Exeter a Plymouth Marine Laboratory vo Veľkej Británii však pridávajú ďalší znepokojujúci rozmer. Na povrchu mikroplastov sa totiž vytvárajú mikrobiálne biofilmy, označované aj ako plastisféry, ktoré poskytujú ideálne prostredie pre rast a prežitie baktérií.

Pixabay, Unsplash / Antoine GIRET

Útočisko pre baktérie

Biofilmy na mikroplastoch môžu hostiť patogénne mikroorganizmy a zároveň podporovať šírenie antimikrobiálnej rezistencie. To predstavuje vážne zdravotné riziká, od prieniku choroboplodných baktérií do potravinového reťazca až po rýchlejšie šírenie baktérií odolných voči liekom, ktoré robia infekcie ťažšie liečiteľnými a zvyšujú riziko aj pri bežných lekárskych zákrokoch.

„Náš výskum ukazuje, že mikroplasty môžu pôsobiť ako nosiče škodlivých patogénov a baktérií rezistentných voči antibiotikám, čím zvyšujú ich schopnosť prežiť a šíriť sa,“ uviedla vedkyňa Pennie Lindeque z Plymouth Marine Laboratory. Podľa nej ide o rastúce riziko pre životné prostredie aj verejné zdravie, ktoré si vyžaduje okamžitú pozornosť.

Vedci v rámci štúdie umiestnili drobné plastové pelety používané vo výrobe a úprave vody spolu s polystyrénovými fragmentmi s veľkosťou približne 4 mm na štyroch miestach pozdĺž riečneho systému Truro v juhozápadnom Anglicku. Miesta boli vybrané tak, aby reprezentovali rôznu mieru čistoty vody, najmä v závislosti od blízkosti čističky odpadových vôd a nemocnice.

Freepik

Riziká spojené s odpadovými vodami

Okrem plastov vedci testovali aj sklenené a drevené guľôčky, ako aj takzvané bio guľôčky, ktoré sa bežne používajú v čističkách odpadových vôd na podporu rastu baktérií rozkladajúcich znečistenie. Hoci tieto materiály majú pomáhať životnému prostrediu, problém nastáva vtedy, keď uniknú z čističiek a dostanú sa do prírodných vodných tokov, čo sa v minulosti stalo už viackrát.

Po dvoch mesiacoch výskumníci analyzovali baktérie, ktoré sa na jednotlivých materiáloch usadili. Ukázalo sa, že zloženie bakteriálnych spoločenstiev viac ovplyvňovalo samotné miesto odberu než typ materiálu. Napriek tomu boli na plastových časticiach identifikované vážne problémy. Biofilmy na mikroplastoch obsahovali výrazne viac génov spojených s liekovou rezistenciou než tie, ktoré sa vytvorili na dreve alebo skle.

Unsplash/Akram Huseyn/Copilot Designer (Úprava redakcie)

Zároveň sa na mikroplastoch nachádzalo viac škodlivých patogénov, vrátane skupín Flavobacteriia a Sphingobacteriia, najmä v oblastiach pod nemocnicou a čističkou odpadových vôd. Zaujímavé pritom je, že tieto baktérie neboli v samotnej vode obzvlášť rozšírené, čo naznačuje, že mikroplasty im poskytujú výhodné podmienky na prežitie.

„Náš výskum ukazuje, že mikroplasty nie sú len environmentálnym problémom, ale môžu zohrávať úlohu aj pri šírení antimikrobiálnej rezistencie,“ vysvetľuje mikrobiologička Aimee Murray z University of Exeter. Podľa nej je nevyhnutné prijať integrované stratégie naprieč viacerými sektormi, ktoré sa zamerajú na obmedzenie mikroplastového znečistenia a ochranu zdravia ľudí aj prírody.

Riziko pre ľudí aj prírodu

Autori štúdie plánujú rozšíriť výskum na ďalšie lokality a testovať širšie spektrum environmentálnych podmienok, aby lepšie pochopili dlhodobé dôsledky. Zároveň vyzývajú na prísnejšie opatrenia, ktoré by zabránili úniku plastových materiálov, vrátane bio guľôčok, do prírodného prostredia.

Výsledky jasne ukazujú, že obavy z mikroplastov by sa nemali obmedzovať len na ich chemickú toxicitu. Ich schopnosť slúžiť ako živná pôda pre baktérie predstavuje ďalšie, často prehliadané riziko pre ľudí aj voľne žijúce živočíchy všade tam, kde sa plasty hromadia.

„Táto práca poukazuje na rozmanité a niekedy škodlivé baktérie, ktoré rastú na plastoch v životnom prostredí,“ upozorňuje výskumníčka Emily Stevenson z University of Exeter. Z tohto dôvodu odporúča, aby dobrovoľníci pri čistení pláží vždy používali rukavice a po skončení si dôkladne umyli ruky. Aj takýto jednoduchý krok môže znížiť riziko kontaktu s potenciálne nebezpečnými mikroorganizmami, ktoré si mikroplasty so sebou nesú.

Čítajte viac z kategórie: Ekológia