Fotosyntéza je jeden z najdôležitejších procesov na Zemi. Vďaka nej rastliny za pomoci svetla, vody a oxidu uhličitého vytvárajú kyslík, ktorý je pre život na Zemi nevyhnutný.

Tento proces pomáha rastlinám a tým pádom aj životu prosperovať miliardy rokov. To však neznamená, že je efektívny. V skutočnosti celková fotosyntetická účinnosť je len medzi 3 až 6 %, upozorňuje portál NewAtlas.

Umelá fotosyntéza

Už teraz sú mnohé zariadenia, alebo „umelé listy“ na umelú fotosyntézu efektívnejšie, ako tá biologická (pozn. redakcie: samozrejme technológia má svoje muchy a o veľkom komerčnom nasadení zatiaľ nemožno hovoriť) a predstavujú vynikajúci spôsob, ako pomôcť životnému prostrediu.

Marcus Harland-Dunaway/UCR

Umelá fotosyntéza je perspektívna technológia, pomocou ktorej by bolo v budúcnosti možné vo výraznej miere znížiť neustále rastúcu hladinu oxidu uhličitého.

Taktiež sa môže využiť na výrobu kyseliny mravčej, ktorú je možné skladovať, prepravovať alebo premeniť na vodík za účelom výroby čistej energie. V novej štúdii publikovanej v žurnále Nature Food však umelá fotosyntéza nebola využitá na tvorbu kyseliny mravčej, ale na tvorbu acetátu.

Presnejšie sa v tlačovej správe univerzity UC Riverside uvádza, že iba v dvoch krokoch dokázal tím odborníkov premeniť oxid uhličitý, elektrinu a vodu na acetát, ktorý slúžil ako zdroj uhlíka pre rastliny, čím v podstate odborníci dokázali obísť prirodzenú fotosyntézu a rastliny tak rástli v úplnej tme.

Efektívnejšia, ako prirodzený proces

Experti tento proces testovali na celom rade plodín a mikróbov, ako sú kvasinky, riasy, paradajky, tabak, ryža, hrach a pod. V správe sa tiež uvádza, že všetky rastliny a organizmy boli pestované v takto vytvorenom acetátovom médiu a v úplnej tme, pričom v niektorých prípadoch bol tento efekt mnohonásobne efektívnejší, ako prirodzený proces.

Marcus Harland-Dunaway/UCR

Presnejšie sa riasy dali vypestovať 4-krát efektívnejšie a produkcia kvasiniek bola až 18-násobne vyššia.

„S našim prístupom sme sa snažili identifikovať nový spôsob pestovania potravín, ktorý by mohol prelomiť limity stanovené biologickou fotosyntézou,“ uviedol hlavný autor štúdie Robert Jinkerson.

Vzhľadom na to, že pri pestovaní rastlín týmto spôsobom nie je potrebné slnečné svetlo, metódu by bolo možné uplatniť na pestovanie potravy v rôznych regiónoch s nevhodnými podmienkami, alebo dokonca vo vesmíre, či iných planétach. Zrejme aj preto tento projekt vyhral prvú fázu súťaže NASA Deep Space Food Challenge.