Vedci spravili zásadný objav. Nový tekutý kov sa dokáže sám „liečiť“, respektíve dokáže opraviť svoje poškodenie. Práve takýto kov, ktorý sa sám dokáže opraviť, bol až do nedávna záležitosťou sci-fi. Všetko však mení nový výskum odborníkov zo Sandia National Laboratories a Texas A&M University, ktorí vo svojej štúdii publikovanej v žurnále Nature deklarovali jedinečný objav – samoopravovanie kovu. Na tému v tlačovej správe upozornil portál Phys.

Sci-fi alebo realita?

„Bolo ohromujúce to sledovať na vlastné oči,“ uviedol odborník Sandia Brad Boyce. „Potvrdili sme, že kovy majú vlastnú, prirodzenú schopnosť sami sa liečiť, aspoň v prípade únavového poškodenia na nanoúrovni,“ dodáva.

Ako píše portál ScienceAlert, v rámci štúdie výskumníci zobrali nanorozmerný kus platiny, ktorý prostredníctvom špecializovanej techniky transmisného elektrónového mikroskopu 200-krát za sekundu naťahovali – trhliny vzniknuté týmto opakovaným namáhaním materiálu sú tiež známe ako únava materiálu.

Dan Thompson, Sandia National Laboratories

Na prekvapenie všetkých, zhruba po 40 minútach experimentu sa všetko začalo otáčať. Jeden koniec trhliny sa začal spájať s druhým, pričom po predchádzajúcom poškodení na danom materiály nebola žiadna stopa.

Ako píše spravodajská agentúra Reuters na svojom webe, tieto „samoliečiteľské“ schopnosti boli pozorované v experimentoch iba pri platine a medi, pričom jednotlivé kusy boli hrubé asi 40 nanometrov a široké niekoľko mikrometrov. Simulácie však naznačujú, že podobné správanie by mali vykazovať aj ďalšie kovy, vrátane často používaných zliatin ako je oceľ.

Dôkazy sme hľadali 10 rokov

Hoci ide o bezprecedentný objav, sám o sebe nie je tak celkom prekvapivý. Už v roku 2013 totiž vedec Michael Demkowicz predpovedal, že k takémuto „opravovaniu“ nanotrhlín môže dôjsť vďaka drobným kryštalickým zrnkám vo vnútri kovov, ktoré sa v reakcii na stres začnú presúvať.

Bing Image Creator

„Dúfam, že toto zistenie povzbudí materiálových vedcov, aby zvážili, že za správnych okolností môžu materiály robiť veci, ktoré sme nikdy neočakávali,“ uviedol Demkowicz, ktorý sa tiež zúčastnil novej štúdie.

Autori však s istotou nevedia povedať, ako presne toto „samoliečenie“ kovov funguje, ani ako presne by sme ho teraz mohli využiť. Vo svojom výskume však neplánujú prestať, pretože predstava samoopravujích sa mostov či motorov je veľmi lákavá. Demkowicz predpokladá, že vývoj hmatateľných aplikácií založených na uvedených zisteniach potrvá zhruba ďalších 10 rokov.