Sekvenovanie genómu ľudí, ktorých v roku 79 pochovala sopka Vezuv prezradilo skutočné unikátne informácie. Ako uvádzajú autori novej štúdie publikovanej v žurnále Scientific Reports, ide o prvý úspešne sekvenovaný genóm ľudí, ktorí zomreli v Pompejách. Na tému upozornila Česká televízia a portál IFLScience.

Kam sa ukryli pred katastrofou?

Hoci pozostatky týchto mŕtvych ľudí (muža a ženy) objavili archeológovia ešte v roku 1933, až teraz sa vďaka moderným technológiám podarilo úplne sekvenovať ich genóm, čo vrhá nové svetlo do problematiky života v Rímskej ríši v čase katastrofy, píše portál TheGuardian.

Gabriele Scorrano/ Serena Viva

Aby sme boli úplne presní, hoci odborníci na čele s Gabriele Scorranom z Kodanskej univerzity extrahovali DNA z oboch obetí, ktoré sa pôvodne ukryli pred katastrofou do rohu svojho skromného domu a nepokúšali sa o útek, no celý genóm sa podarilo sekvenovať len z pozostatkov muža.

Obe odhalené telá sa až doteraz zachovali pod hrubou vrstvou popola, ktorý mŕtvoly dobre zakonzervoval.

„Išlo o to, ako dobre sa kostry zachovali“ objasnil profesor Scorrano. „Bola to prvá vec, na ktorú sme sa pozreli – a vyzerali skutočne sľubne, takže sme sa rozhodli skúsiť odobrať z nich DNA,“ cituje Česká televízia profesora z kodanského centra Lundbeck GeoGenetics.

Ťažký život

Prvý pohľad na mužskú kostru naznačil, že muž bol vysoký približne 1,64 metra (to je v súlade s priemernou výškou muža v tej dobe) a v čase svojej smrti mal približne 35 až 40 rokov.

Porovnanie jeho DNA s genetickými kódmi získanými od ďalších ľudí, ktorí žili v staroveku, ale tiež porovnanie jeho DNA s modernými západoeurópskymi jedincami, ukázalo, že DNA muža, ktorého pochovala sopka Vezuv, sa najviac podobá moderným ľudom žijúcim v stredných oblastiach Talianska, ale taktiež ľudom žijúcim v tejto oblasti počas obdobia Rímskej ríše.

Gabriele Scorrano et al. Nature

Analýza jeho mitochondriálnej DNA a chromozómu Y tiež identifikovala skupiny génov bežne sa vyskytujúcich na Sardínii, čo naznačuje, že v tom čase mohla byť na talianskom polostrove vysoká úroveň genetickej diverzity.

Okrem toho, kostra obsahovala DNA baktérií spôsobujúcich tuberkulózu a na kostre boli objavené rôzne lézie, čo naznačuje, že muž bol zrejme pred svojou smrťou nakazený práve touto chorobou.

To podľa vedcov môže vysvetľovať aj to, prečo sa nepokúšal zo svojho domu v čase katastrofy ujsť. Tuberkulóza ho totiž mohla vyčerpať natoľko, že nemal dosť síl, aby sa o to pokúsil.

Túto teóriu podporuje aj analýza ženskej kostry, ktorá ukázala, že žena mala viac ako 50 rokov a trpela osteoartritídou. Vyzerá to teda tak, že obete ešte pred tým, ako ich pochoval horúci sopečný popol, viedli ťažký život plný zdravotných problémov.