Vedcom sa podarilo vďaka špičkovým simuláciám s vysokou presnosťou predpovedať milióny rokov dôb ľadových, informuje portál Universe Today. Vedcom sa vďaka tomu podarilo odhaliť aj príčiny týchto extrémnych výkyvov teploty a identifikovať niekoľko astronomických fenoménov, ktoré sú za ne zodpovedné.

Chápanie evolúcie zemskej klímy sa vďaka týmto poznatkom posúva na úplne novú úroveň.

Uhol náklonu sa mení

Za svoju klímu a ročné obdobia vďačí Zem svojmu náklonu osi rotácie, ktoré je voči Slnku vychýlená o 23,43°. Slnečná sústava je však komplikovaný systém, ktorý je síce pomerne stabilný, avšak aj drobné zmeny dokážu mať zdanlivo obrovský dopad.

Ten cíti práve život na Zemi, ktorej náklon nebol vždy rovnaký a spôsoboval doby ľadové s rôznymi dĺžkami.

V novej štúdii sa vedci z niekoľkých výskumných ústavov a inštitúcii pozreli na glaciálne-interglaciálne cykly, ktoré predstavujú striedanie dôb ľadových a teplejších období, pričom sa v jednom z nich nachádzame aj dnes.

Konkrétne sa pokúsili overiť, či tieto cykly skutočne postupne spomalili a pokúsili sa simulovať obdobie pleistocén, známe tiež ako staršie štvrtohory, ktoré trvalo asi 2,5-2,6 milióna rokov.

358611/Pixabay

Konkrétne sa zamerali na glaciálne-interglaciálne cykly spred 1,6 do 1,2 milióna rokov nazad a potvrdili, že sú na vine astronomické javy, vysvetľujú vedci v štúdii, ktorej výsledky zverejnili vo vedeckom žurnále Nature Communications Eearth & Environment.

Pomôže hľadať mimozemský život

Vplyv na dĺžky glaciálnych-interglaciálnych cyklov má nielen náklon osi rotácie, ale tiež pozícia letného slnovratu na zemskej orbite. Na presnú orbitu našej planéty a jej náklon vplýva celá slnečná sústava, čo môže pomôcť v hľadaní mimozemského života a vhodných podmienok vo vzdialených kútoch vesmíru – v okolí exoplanét.

Prídu ďalšie

Glaciálne-interglaciálne cykly ani zďaleka neskončili a ľudstvo môže očakávať ďalšie doby ľadové – za predpokladu, že sa ich dožije. Cyklus momentálne trvá približne 100 000 rokov, pričom samotné glaciálne obdobia trvajú 80 až 90 tisíc rokov a tie interglaciálne, teda doby ľadové, asi 10 000 rokov, dodáva CFCA.

ESO/L. Calçada

V minulosti však boli tieto cykly oveľa rýchlejšie a trvali len 40 000 rokov. Keď vedci zobrali do úvahy čo najviac premenných a zohľadnili dianie v slnečnej sústave, prišli na to, že tieto čísla skutočne zodpovedajú realite a je možné takýto systém ďalej využiť na to, aby ním vedci predpovedali aj budúce doby ľadové.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú