Sonda Voyager 2 sa pridala k Voyageru 1 a brázdia spolu medzihviezdny priestor za našou Slnečnou sústavou. Nové výsledky zo senzorov Voyageru 2 nám však odhalili, ako v skutočnosti funguje heliopauza, informuje portál Unilad.

Astrofyzik NASA, Jeffrey Hayes, povedal pre portál IFLSciene niekoľko zaujímavostí ohľadom výsledkov meraní zo sondy Voyager 2. Tie mali potvrdiť už známy fakt, ktorý zistila sonda Voyager 1  – okolo Slnečnej sústavy sa skutočne nachádza hranica, ktorá delí vesmír na dve časti s odlišnými vlastnosťami. Vlastnosti tejto hranice sú však iné, ako si doposiaľ vedci mysleli. Vo vnútri má obrovský vplyv na vlastnosti priestoru slnečné žiarenia a slnečný vietor. Mimo heliosféry však už vplyv Slnka nepôsobí, a preto tam má vesmír iné vlastnosti.

NASA

Spočiatku si však vedci mysleli, že sila slnečného vetra bude smerom k heliopauze postupne slabnúť, až napokon zanikne. Heliopauza však funguje úplne inak, tá totižto umožňuje prechod skrz ňu len niektorým časticiam.

Hayes vo svojom rozhovore povedal, že toto je významný moment pri skúmaní vesmíru. „Prvý satelit bol predstavený len pred 62 rokmi a pozrime sa na to, kam sme sa za tú dobu dostali. Ktovie, kam sa dostaneme za ďalších 62 rokov.“

Voyager 2 taktiež zistil, že magnetické pole mimo helisoféry je omnoho silnejšie, ako ho namerala sonda Voyager 1. To môže znamenať, že magnetické pole v medzihviezdnom priestore sa mení vo veľmi malých vzdialenostiach. Hayes na záver dodal, že sme práve vstúpili do novej éry skúmania vesmíru.

To, kde sa momentálne obe sondy v medzihviezdnom priestore nachádzajú, je podľa neho úplný okraj toho, ako skutočný medzihviezdny priestor vyzerá.