Astronómom sa zrejme podarilo objaviť takzvaného hviezdneho ducha, teda čiernu dieru voľne putujúcu galaxiou bez toho, aby práve pohlcovala iné kozmické objekty, informuje Kalifornská univerzita Berkeley. Je prakticky neviditeľná a aj keď sú pre nás vzácne, v skutočnosti sú ich v okolí milióny.

Riešenie našli len nedávno

Po prvý raz astronómovia našli čiernu dieru, ktorá svojou činnosťou nevyžaruje žiadne svetlo či pozorovateľnú radiáciu, keďže sa nenachádza v blízkosti hviezdy alebo iného objektu, ktorý by mol trhať na kusy. Na jej objavenie použili vedci jedinečnú metódu, s ktorou prišli len nedávno, píše Phys.org.

STScI/NASA/ESA

Pozorovali totiž zosvetlenie vzdialenejšej hviezdy, ktoré spôsobila gravitačná sila tejto čiernej diery keď zakrivila jej svetlo. Tento proces sa nazýva gravitačnou mikrošošovkou a umožňuje tak nepriamo objavovať aj objekty, ktoré sú iným spôsobom prakticky neviditeľné a nie je možné ich pozorovať ani vo viditeľnom spektre, ani žiadnom inom.

Čísla nesedia

Podľa gravitačného zakrivenia svetla sa však zdá, že má tento objekt hmotnosť porovnateľnú s 1,6 až 4,4-násobkom hmotnosti Slnka. Podľa astronómov však musí hviezda dosahovať najmenej 2,2-násobok hmotnosti Slnka, aby sa dokázala zrútiť do čiernej diery. Je preto možné, že sa v skutočnosti jedná o neutrónovú hviezdu.

Neutrónové hviezdy sú veľmi vzácne objekty, ktoré takisto dosahujú obrovskú hmotnosť a veľkosť väčšieho mesta. Tak či onak sa ale jedná o prvý pozostatok hviezdy, ktorý dokázali astronómovia nájsť túlajúci sa vesmírom bez toho, aby ho sprevádzal ďalší hviezdny sused a uľahčoval nám tak jeho detekciu.

ScreenShot/ melodysheep/YouTube

„Je to prvá samostatná čierna diera alebo neutrónová hviezda objavená pomocou gravitačnej mikrošošovky. S mikrošošovkou dokážeme pozorovať tieto osamelé a kompaktné objekty a odvážiť ich. Myslím si, že sme otvorili nové okno pre tieto tmavé objekty, ktoré nemôžu byť iným spôsobom pozorované,“ vysvetľuje podľa ScienceDaily Jessica Lu, spoluautorka štúdie.

Napomôže niekoľkým výskumom

Astronómovia chcú ďalej presnejšie zmapovať množstvo podobných tmavých objektov v našej galaxii, čo zásadne napomôže v chápaní evolúcie všetkých hviezd. Presnejšie môže odhaliť detaily o tom, ako hviezdy umierajú a čo sa s nimi deje po tom, čo opustia aktívnu fázu svojho života.

Okrem toho si vedci myslia, že môže takáto metóda pozorovania prakticky neviditeľných objektov pomôcť aj v hľadaní prastarých čiernych dier, ktorých malo podľa mnohých vzniknúť obrovské množstvo počas Veľkého tresku.

Vzdialenosť objektu sa s istotou určiť nepodarila a podľa tímu z Berkeley sa pohybuje medzi 2 280 a 6 260 svetelnými rokmi. Podľa STScI je vzdialený 5 153 svetelných rokov, píše SciTechDaily.