Ešte v roku 2011 Čína vyslala do kozmu svoju experimentálnu vesmírnu stanicu Tiangong-1 (Nebeský palác 1), ktorá dlho úspešne plnila svoju misiu. Po niekoľkých rokoch však technici stratili nad modulom kontrolu a ten neovládateľne mieri do atmosféry Zeme. Informovali sme ťa o tom v predchádzajúcom článku. Vedci teraz majú o čosi bližšie predpovede.
Najnovšie výpočty uvádzajú ako dátum dopadu 3. apríl, pričom treba rátať s rozptylom jedného týždňa. Reálne je teda okno počas, ktorého môže čínska vesmírna stanica vstúpiť do atmosféry Zeme v rozmedzí 27. marca až 9 apríla. Vedci sa snažili presnejšie vypočítať aj miesto dopadu. Oblasťami s vyššou pravdepodobnosťou zasiahnutia sú napríklad v Európe centrálne Taliansko či časť Španielska. Vo vyššom ohrození sú aj Nový Zéland, časť Južnej Ameriky, ale aj napríklad sever Číny či niekoľko štátov v USA.

Skôr vyhráš v lotérii
Najnovšie údaje priniesol portál AeroSpace a Euróspka vesmírna agentúra (ESA) na základe výpočtov expertov. Úplne presnú pozíciu však nie je stále možné určiť, keďže experti pracujú s mnohými premennými či nepresnými informáciami. Ide napríklad o podmienky a hustotu horných vrstiev atmosféry, orientáciu vesmírnej stanice či jej kompozíciu a presnú váhu.

Aj keď sú teda vo vyššom ohrození aj obývané oblasti, stále je veľmi nízka šanca, že trosky stanice zasiahnu človeka či budovu. Drvivú väčšinu priestoru v ohrozenej zóne totiž stále pokrýva oceán či neobývaná pevnina. Podľa dostupných informácií je teda šanca, že nejaký úlomok Tiangong-1 zasiahne človeka miliónkrát nižšia než pravdepodobnosť výhry v lotérii. Aktuálnu polohu stanice môžeš sledovať aj online.

Fascinujúce video ukazuje celý priebeh stvorenia vesmíru až po súčasnosť
Novinky

Po 100 rokoch sme konečne rozlúštili záhadu rakovinových buniek

Obrovské prekvapenie: Pripravuje sa film zo sveta Game of Thrones. HBO šikovným trikom prepojí dva nové príbehy

NESMIEŠ PREHLIADNUŤ Toto je 8 skvelých Windows programov, pri ktorých stále nedokážeme uveriť, že sú zadarmo

Vyzerá ako zemiakové lupienky. Prečo má Mliečna dráha taký divný tvar?
